Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

prihotoviť dok. pripraviť, prichystať: p. si veci na cestu

// prihotoviť sa pripraviť sa, prichystať sa: p. sa na dovolenku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prihotoviť ‑í ‑ia dok.; prihotoviť sa

hotoviť sa -ví sa -via sa hotov sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. hovor. zastaráv. (kam; s neurčitkom) ▶ robiť prípravu na uskutočnenie niečoho; syn. pripravovať sa, chystať sa: h. sa na cestu; O štvrtej sa nám treba hotoviť do šichty. [A. Hykisch]; Stará mať sa hotovila prísť s nevestou. [H. Zelinová]; No, hotovte sa, chlapci, o chvíľu po nás príde auto. [L. Hagara]dok.prihotoviť sa


hotoviť -ví -via hotov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. hovor. zastaráv. (čo) 1.dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, na použitie; syn. pripravovať, chystať: h. dcére svadbu; h. hostinu, slávnostný obed; hotoví pre ženu prekvapenie; Zháňali zbrane, cvičili chlapov, hotovili strelivo. [A. Lacková-Zora]; Keď išli ráno chlapi hotoviť do hory drevo, vtedy jedávali drobky. [V. Šikula]
2. ▶ obyč. ručnou, remeselnou prácou niečo vyrábať; syn. zhotovovať: Každé ráno som stružlikal, hotovil kolísku synovi, ktorý mal prísť. [V. Mináč]; Eliáš Sojka obojručným nožom hotoví zo štiepov parcelačné kolíky. [B. Tinák]; V garbiarskych dielňach sa hotovila koža na čižmy, topánky, kováčske zástery. [V. Ferko]
dok. k 1prihotoviť, k 2zhotoviť

prihotoviť, prihotovať p. pripraviť 1


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hotoviť, -í, -ia i hotovať, -uje, -ujú nedok. (čo) pripravovať, chystať: hotoviť večeru, drevo; Anča hotovila koláče. (Tim.) Na tebe je rad, dievča. Hotuj čepiec! (Kuk.);

dok. prihotoviť, nahotoviť

|| hotoviť sa i hotovať sa pripravovať sa, chystať sa: hotovil sa na odchod (Fig.); hotuje sa na cestu (Tim.);

dok. prihotoviť sa


prihotoviť, -í, -ia i prihotovať, -uje, -ujú dok. (čo) prichystať, pripraviť: Mať prihotoví vody. (Taj.) Prihotuj si gazda, brány, zrno, pluh! (Pláv.)

|| prihotoviť sa i prihotovať sa prichystať sa, pripraviť sa: Dostaneme hostí, duša moja. Prihotov sa! (Kal.) Prihotujte sa chlapci! (Jes-á)

Morfologický analyzátor

prihotoviť dokonavé sloveso
(ja) prihotovím VKdsa+; (ty) prihotovíš VKdsb+; (on, ona, ono) prihotoví VKdsc+; (my) prihotovíme VKdpa+; (vy) prihotovíte VKdpb+; (oni, ony) prihotovia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prihotovil VLdsam+; (ona) prihotovila VLdsaf+; (ono) prihotovilo VLdsan+; (oni, ony) prihotovili VLdpah+;
(ty) prihotov! VMdsb+; (my) prihotovme! VMdpa+; (vy) prihotovte! VMdpb+;
(nejako) prihotoviac VHd+;
prihotowiť_1 prihotowiť prihotowiť_2 prihotowiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor