prihodiť dok.
1. hodením pridať, priložiť: p. drevo na oheň
2. hovor. pridať v cene, dohodiť: p. ešte sto korún pri kúpe
3. prikryť, zakryť: p. dieťa dekou; p. sa plášťom;
nedok. prihadzovať
prihodiť sa p. stať sa
prihodiť 1. p. priložiť 2 2. p. zakryť 1 3. p. prirátať
priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiť • dať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícu • pritknúť: pritknúť si čelo k obloku
2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanier • pripojiť: pripojiť k textu mapku • primiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do malty • expr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiť • dohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korún • doložiť • dodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslí • popridávať • popripájať • poprikladať • podokladať (postupne, viac vecí)
3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4
prirátať rátaním, počítaním pridať • pripočítať: k cene prirátali, pripočítali aj poštovné • hovor. priraziť: obchodník si prirazil až 20 Sk • prihodiť (pridať k cene, obyč. pri dražbe): ešte niečo k cene prihodil
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryť • pokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlou • zastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvár • prihodiť: prihodila dieťa dekou • kniž. zahaliť: zahaliť sochu • prekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechom • priklopiť: plameň priklopila pokrývkou • poprikrývať • pozakrývať • poukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti
2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryť • skryť • prikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcov • zastrieť: zastrela chyby večera úsmevom • zakukliť: všetko zakuklí • utajiť • zatajiť • potlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiech • zahladiť • zamaskovať • hovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tom • pren. retušovať: retušovať nedostatky • hovor. expr.: zatutlať • ututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlať • pozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby
prihodiť, -í, -ia dok.
1. (čo) hodením pridať, priložiť: Bolo treba prihodiť na oheň hrubšie kusy dreva. (Ondr.)
2. (čo) pridať v cene (pri licitácii): Krtovi obmäklo srdce; prihodil tri, sľúbiac rovných päťdesiat. (Kuk.);
3. (čo, koho čím) zahádzať, prikryť: p. truhlu zemou; p. dieťa, syna prikrývkou;
nedok. prihadzovať, -uje, -ujú
|| prihodiť sa1 (čím) hodiť niečo na seba; prikryť sa, zakryť sa niečím; prehodiť na seba odev: zrebná prikrývka, ktorou sa prihodil (Fel.); Vrátnik, prihodiac sa plášťom, zapálil lampáš. (Hor.)
prihodiť sa2, -í, -ia dok. stať sa, pridať sa, pritrafiť sa: V našom meste sa prihodilo čosi neočakávaného. (Kuk.) Zábrelke sa niečo prihodilo. Svedčili o tom vyplakané oči. (Fr. Kráľ);
nedok. prihadzovať sa, -uje, -ujú zried. stávať sa: To sa prihadzuje, ale málokedy. (Kuk.)