priezvisko -a -visk s. rodové, rodinné meno: prijať manželovo p.
priezvisko -ka -visk s.
priezvisko, -a, -vísk str.
1. rodové, rodinné meno: meno a priezvisko; starozemianske p. (Šolt.);
2. zried. prezývka: Tak kukučka prišla raz k poriadnemu žrádlu a sused Ondrej ku priezvisku: „Do Kukukov“. (Jes.)
priezvisko [-ie-, -é-, -í-; -z(o)v-] s 1. druhá doplňujúca časť osobného mena, rodinné meno, prímeno, prezývka: ze ten Mihaly bil z Zahoria a priezwisko ze mu newye (PEZINOK 1653); nikdy pan otecz instantium sweho priezwiska nepremienal, ani se ginače naziwati nedal, krome Gasspar Buocz (DRAŽKOVCE 1669); gako sa zowe gmenom a priezowiskom (M. KAMEŇ 1713); kolko bolo sseczkych a gake magu gmena, ano y pryezowyska (KOSTOLNÁ 1720); Yózeff, ktery prizwysko mel od aposstolúw Barnabás (:čo sa wykladá Syn poťesseňá:) (KB 1756); ze jaksu o takom prezowisku nepoczul, ze by sa kdo w Lypnicze tak wolal (LIPNÍK 1762); k prézwisku Ulúbení kralowič, které mal, pridal ežte Ssťasliwí (DS 1795) 2. pomenovanie, vlastné meno vôbec: Ruzomberčanya newelmy dawno nowim prezwiskom nazwany wrch hagewaly (RUŽOMBEROK 1777); prézwiská tito ňé wlastné, ňekterímu národu, než wssem spoločné biťi múžú (BR 1785); naučili sme sa, gaké magu prgezwiská rozličné částki Zemi (DS 1795)