priestor -u m.
1. rozmermi bližšie nevymedzené miesto, prostredie: vzduchoprázdny p., kozmický p.; filoz. dimenzia vystihujúca spôsob koexistencie, rozloženie rozlič. bytí
2. vymedzené, ohraničené prostredie: ložný p. vozňa; nebytový p. domové miestnosti neslúžiace na bývanie;
priestorový príd.: p-é videnie, p-é vzťahy;
priestorovo prísl.
priestorový príd. týkajúci sa priestoru, vzťahujúci sa na priestor: p-é vzťahy, p-á miera; odb. p. meter kubický; geom. p-á čiara ktorej všetky body neležia v jednej rovine;
priestorovo/-e prísl. vzhľadom na priestor, čo sa týka priestoru;
priestorovosť, -ti ž.