priestor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. súhrn všetkých miest, v ktorých môže byť umiestená hmota; objektívna, reálna forma bytia: rozsiahly, nesmierny p., tesný p.; svetový, medziplanetárny p.; vzduchoprázdny p.; tech. vodný, stavebný p., lodný p.; voj. bojový, ohrozený, vzdušný p.; anat. pohrudnicový, vnútrolebkový p.; div. javiskový, scénický p.;
priestorok, -rka/-rku m. i priestorček, -a m. zdrob.