priemer -u m.
1. priečny rozmer niečoho: p. rúrky, kolesa; geom. p. gule úsečka idúca jej stredom; p. kruhu
2. stred. hodnota niekoľkých údajov: vekový p. pracovníkov
3. stred. miera, úroveň, prostrednosť: vyniknúť nad p., zaostávať za p-om;
priemerný príd. k 2, 3: p. vek, p-á váha, p-á rýchlosť, p-á teplota; p. žiak;
priemerne prísl.: denne minúť p. 150 korún; p. nadaný študent;
priemernosť -i ž.
priemerný -ná -né 2. st. -nejší príd.
priemerný ktorý je v kvalitatívnom al. kvantitatívnom hodnotení vyjadrením priemeru, stredu (op. nadpriemerný, podpriemerný) • prostredný • stredný: človek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemerný, prostredný žiak; výrobok priemernej, strednej kvality • obyčajný • všedný • expr. tuctový (ničím neprevyšujúci priemer): obyčajný, všedný, tuctový zjav; obyčajný, všedný, tuctový hlas
stredný 1. ktorý sa nachádza v strede, uprostred niečoho: stredná časť pozemku, záhrady • prostredný (stredný v poradí, obyč. v nepárnom počte): navliecť si prsteň na stredný, prostredný prst; prostredný syn • centrálny (tvoriaci centrum, obyč. územné; umiestnený v centre): centrálna Európa, centrálne oblasti kontinentov
2. ktorý má prostrednú mieru istej vlastnosti; ktorý je v poradí, v hodnotení uprostred • priemerný: výrobok strednej, priemernej kvality; byť stredným, priemerným žiakom • prostredný: človek prostrednej postavy
štandardný 1. ktorý zodpovedá norme, ktorý má pravidelne dobrú úroveň • normovaný • ustálený: štandardný, normovaný výrobok; štandardný, ustálený výkon pracovníka
2. ktorý je najviac rozšírený, ktorý sa vyskytuje bežne • bežný • priemerný: štandardný, bežný sortiment; priemerná úroveň
priemerný príd.
1. vyjadrujúci priemer, strednú hodnotu niečoho: p-á veľkosť, výška, šírka, hrúbka, p-á váha; p-á cena, mzda; p. čas; p-á rýchlosť, p. výnos, p-á úroda z 1 ha; p-á denná, ročná teplota;
2. prostredný, obyčajný, nevynikajúci nad priemer: p. človek, p. žiak, p. inteligent;
priemerne prísl.: p. nadaný; plniť plán p. na 108 percent;
priemernosť, -ti ž. k 2