prieloh -u m. úhor2: zúrodniť p-y
● ležať p-om byť bez úžitku, byť nevyužitý
prieloh -hu pl. N -hy m.
prieloh p. úhor
úhor neobrobená, nezoraná zem: orať úhory • prieloh: zúrodniť prielohy
prieloh, -u m. neobrobená, nezoraná zem, roľa ležiaca úhorom, úhor: zúrodniť p-y
● ležať prielohom (Tim.) (o poli, pren. aj o inom) ostávať nedotknutý, neobrobený, nespracovaný;
prielohový príd.: p-é hospodárenie;
prieložtek, -a m. zdrob. expr. (Chrob.)
prieloh [-ie-, -í-] m 1. neobrobená zem, úhor: newjdali gineho oruc krome Moyse, ktery ten las wycudil, a že byl prieloch skalnaty (RUŽOMBEROK 1598); tu winicu Homola prielohom kupil a z prielohu wirobil (BÁTOVCE 1602); jest jeden wynohradowj príloch stromy wysazenj (VRBOVÉ 1611 E); čekanka sama od sebe roste na prieloziech a nagwicz pry cestach (MT 17. st); (zem) na prilohu od spodku (porúčam) Imrowy (JAKLOVCE 1740) L. byť, stáť p-om (o poli) nebyť obrábaný: tyto zeme oraly, kere prielohom stoya wczyle; Kraczinj wzdi boli farkassanske a bywali prielohom (TRENČÍN 1587); za geho času tieže zeme prielohy staly (VELIČNÁ 1732) 2. novoobrábaná zem, novina: dwe kily zita na ten ssap a prgeloch z hory wirobenj (M. KAMEŇ 1679); novale: nowina, úhor, prjloh; novalis ager: úhor, priloh, nowá rola (KS 1763); prieložný príd ležiaci prielohom: Murár Krysstoff kupil tu prieložnu winicu; ssestry ssinko wali Jančimu swoge dwa tale a horneg winice prieložneg tale (BÁTOVCE 1605; 1610); prieložok [-ok, -ek] dem: (horu) sme užiwali swobodne až po prieložek (P. LEHOTA 1625); v Bodic proti nemu prielossku medzj wodamy (LIPTOV 1645); (vinica) spolu y s pryloskom (KRUPINA 1702)