priečinok -nka m.
1. zásuvka (význ. 1): p. stola
2. oddelené miesto v zásuvke stola, v skrini, ap.: p. na ceruzky
3. schránka na ukladanie pošty na pošt. úrade
4. záčin, priečin: p. v sypárni
priečinok -nka/-nku pl. N -nky m.
priečinok 1. schránka na ukladanie pošty na poštovom úrade • priehradka: uložiť zásielku v poštovom priečinku, v poštovej priehradke • box
2. p. zásuvka 3. p. záčin
záčin miesto v stodole na uskladňovanie obilia, sena a pod.: zhadzovať obilie z voza do záčina • záčinok • priečin • priečinok: usušený krm uložili do priečina; priečinok v sypárni je plný kukurice • záprava (miesto aj na umiestnenie dobytka): úroda, statok je v zápravách
zásuvka zasúvacia priehradka: stôl so zásuvkami • priečinok: vložiť doklady do priečinka • hovor. šuplík • zastaráv. fijok • hovor. zastar.: šupládňa • šuplódňa
priečinok, -nka/-nku m.
1. vyťahovacia súčiastka niektorých druhov nábytku, zásuvka: p. stola, v stole, v skrini; drevený, železný, horný, dolný, tajný p.;
2. ohradené miesto, ohrada, priečin: p. v sypárni;
3. priestor medzi dvoma priečkami v skrini: skriňa s p-ami;
4. pošt. schránka na ukladanie pošty na poštovom úrade: poštový p. 304;
priečinkový príd.: p-á literatúra, p-é verše ležiace v zásuvke; ktoré sa nečítajú
priečinok [-ie-, -í-] m 1. oddelené miesto v truhlici, v zásuvke stola ap., priehradka: tam w pryczynku lyzicze strieberne 2 (s. l. 1597); na horneg siparny dwa sudy, gedna strowna truhla z priczinky (BOBROVNÍK 1701); na hornich powalgech sstrich stary weliky z brwen, u ktereho su try pričinky (s. l. 1704); štoček na try priečinky strowny (BYSTRIČKA 1725); policza na try priecšinke (PUKANEC 1773); na obidwuch stranach nalezali se priečinky na winatia suce w tegto skatuly (PONIKY 1786) zásuvky 2. záčin, priečin: tu sena wycze neny krome cztyry pryczynky (BÁNOVCE n. B. 1644); (v stodole) z obuch stran priczinki pre zbozge z plewinczy (PODHRADIE 1717)