Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pridať dok.

1. dať, dodať k pôv. stavu, množstvu ap.: p. do polievky soľ, soli; p. k cene ešte sto korún; daň z p-nej hodnoty, skr. DPH

2. zväčšiť, zvýšiť, rozmnožiť: choroba krásy nep-á; p. plyn zvýšiť rýchlosť obrátok motora i pren. zrýchliť činnosť; p. do kroku zrýchliť chôdzu i fraz. zrýchliť tempo; hovor. musíš p. musíš sa viacej usilovať;

nedok. pridávať -a

// pridať sa1

1. pripojiť sa ako ďalší, pridružiť sa (v chôdzi, v reči): p. sa k sprievodu; p. sa k spievajúcim

2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho, niečoho: p. sa k povstalcom; p. sa k návrhu;

nedok. pridávať sa1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pridať ‑á ‑ajú dok.; pridať sa

pridať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.


pridať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok.

-dať/219218 1.88: verbá inf. dok. 124650 povedať/64690 vydať/6900 odpovedať/6819 podať/5804 predať/5167 vzdať/4898 požiadať/4878 dodať/4232 odovzdať/3882 pridať/3284 usporiadať/1812 vyhľadať/1402 vypovedať/1207 (63/9675)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštuvniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izbyrozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajkyexpr.: dovliecťprivliecťvovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvorahovor. došikovať: došikovali nám z pošty balíkexpr.: doprataťdotrepaťpritrepaťdoteperiťdoterigaťdoteružiťdošutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batohpodonášaťpoprinášaťexpr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohydoviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správupridaťvniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehyuverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4


hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať savyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácieprísťdôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlotrafiť sanatrafiť sahovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanieponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosťexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobokzastaráv.: nadariť sapridať sa: v meste sa jej nadarila prácazastar. poskytnúť sa (Škultéty)


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


pridať 1. p. dať 1, dodať 1, priložiť 2, pripojiť 1 2. p. zväčšiť 2, zvýšiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pridať, -á, -ajú dok.

1. (čo i čoho) dodať, dať, priložiť isté množstvo niečoho do niečoho, k niečomu: p. do roztoku (k roztoku) kyselinu; p. soli, korenia, cukru, octu do jedla; Pred tebou stojí holý fakt. Ani pridať k nemu, ani ubrať z neho. (Urb.)

2. (čo, čoho i bezpredm.) zväčšiť, zvýšiť množstvo niečoho: choroba krásy nepridá; p. stovku pri jednaní; Pigať sa s takým holíčaťom nikomu nepridalo slávy. (Ráz.-Mart.) Ale istoty mu to nepridalo. (Mor.); pren. hovor. Celá partia pridala (Hor.) pousilovala sa pri práci, zrýchlila pracovné tempo.

p. do kroku zrýchliť chôdzu; p. plynu (plyn) zväčšiť rýchlosť motorového vozidla, pren. žart. zrýchliť chôdzu;

3. (čo i bezpredm.) priložiť, doložiť, dodať v rozprávaní: Daniel (pri rozprávke) kde-tu i niečo pridal. (Kuk.) Ba vždy to hovorievam, — pridala richtárka ako polienko na oheň, — že treba pamätať i na zadné kolieska. (Fig.) Popri dobrej pamäti mal i dar jazyka, a keď mohol pridať, ochotne pridal (Urb.) povedal viac, ako je pravda. Tomáš pridal ešte polienko v Jakubov prospech (Zúb.) prihovoril sa za Jakuba;

nedok. pridávať, -a, -ajú

|| pridať sa1

1. (ku komu) pripojiť sa, pridružiť sa v chôdzi: Dobehli ostatných a pridali sa k nim. (Pláv.) Pridal som sa k nim a kráčal som smerom, ktorým oni. (Zúb.)

2. (ku komu, k čomu i bezpredm.) stať sa stúpencom, prívržencom niekoho al. niečoho, pristúpiť, prikloniť sa, pripojiť sa: Demeter sa pridal ku kráľovi. (Jégé) Chceli sa vraj pridať k Maďarom. (Urb.) K môjmu návrhu sa pridal Viktor. (Tomašč.) Keby ste sa rozhodli všetci pre štrajk, prirodzene by som sa i ja pridal. (Zúb.) Polovica obce sa pridala na Jonášovu stranu. (Laz.)

3. zapojiť sa, zamiešať sa do reči, do rozhovoru; prikloniť sa, pripojiť sa v rozhovore k mienke niekoho: „Nuž, ale veď je to hrozné!“ — pridala sa malá, chudá žena. (Sev.) „Nemám najmenšej chuti dať sa zatvoriť.“ „Ani ja!“ pridal sa Pampúch na palierovu stranu. (Zúb.);

nedok. pridávať sa1, -a, -ajú


pridať sa2, -á, -ajú dok.

1. (komu i bezpredm., často neos.) stať sa, prihodiť sa: Hádam sa vám dáke nešťastie pridalo? (Čaj.) Čo sa pridalo medzi ním a starým? (Hor.) Pridalo sa mu, že flinta nevystrelila. (Jégé)

2. (komu) prísť vhod, byť potrebný, zísť sa: Dostala niekoľko tisíc korún a pridali sa jej. (Barč) Jurko verí, že nájde niečo, čo sa pridá. (Heč.) Aj im sa dakedy ten Adam pridá. (Jil.)

3. (komu) naskytnúť sa, pritrafiť sa: Možno, že sa mi tam nejaká robota pridá. (Jégé);

nedok. k 1 pridávať sa2

pridať dk
1. čoho, čo k čomu, do čoho dodať, doložiť isté množstvo niečoho k niečomu, do niečoho: Dorka pak swogjm hospodarem Andrassem pridali k teg winicy gedno galowe (BÁTOVCE 1605); pysničky k tomuto katechysmu přidané (BK 1612); k tomu ma (Jirík Ihlár) pridat na gedny nohawycze sukna blankitneho (ŽILINA 1659); do horcoweg wodi pridag na prach stlučeneho prustworcze (RN 17.-18. st)
F. zapotreby gest, aby gste y wy ruku pridali k tomu dilu (ŽP 1788) zapojili sa do práce; (pán) pridal gest oleya k ohny (MADOČANY 1581) podnietil, pobúril
2. čo, čoho zväčšiť, zvýšiť množstvo niečoho: pak k niznimu kragu pridadili (!) sme ten kus wisse Gallowiech luky (SPIŠ 1572); druhe (pokušenie) prida mu nadege (BV 1652)
3. koho (ku) komu dať navyše niekoho niekomu k dispozícii: pan Benedik panu Ferenczowy prydal a pustil na Molczy hofiere sweho Nemcze (H. MIČINÁ 1580); panu richtarowy panu Sabo Cassparowy pomocnykem do meskeho domu sem prydany (ZVOLEN 1640); pridal nam urodceny pan slussnodworsky nass hagducha gmenem Jana Galika (TURIEC 1741); me quoque amicis tuis adde: mne k twogim prátelum prideg (WU 1750)
4. čo (pri rozprávaní) dodať, doložiť niečo: Jano Duhar pridal, ze dobre wyem, ze ty chalupy pastirske wssecka dedina stawela (s. l. 1588); on opet na to prida a tuto odpowed da (SP 1696)
5. čo použiť, využiť niečo: gestli ale na mjsto sekery pila se pridá, y práca bude snadněgssý; tato opatrnost se má pridati, aby se neyprw do roztiatého stromu drewený kljn uderil (PH 1770); -ávať ndk k 1: wratič wareni kdy se požjwa a take na opuchlinu pridáwa, odhani bolest (MT 17. st) prikladá; retazy tenke potrhane 3, ktere se namisto hamownikuw k wozom pridawagi (DUBNICA n. V. 1737); k 2: abys hrjch k hrjchu pridawal (SK 1697); smegic se z meho nesstesti pridawagi mi žalosti (KK 1709); k 3: Pan pak pridawal cirkwy na každý den tech, kteriž by spaseny bily (Le 1730); k 4: to pridawagy, že pan Martin Czert mlowil gim: Dayte pokog, lotrasj (TURIEC 1596); nemeg ten obiczeg pridawaty wiceg o nekom, nez si slissel (BV 1652); co by Pan Krystus na odpowed Petrowu pridawal? (SP 1696); affingo: wymysslám, pridáwám, lžem (KS 1763); pridať sa dk
1. (ku) komu, pripojiť sa, pridružiť sa niekomu, stať sa spoločníkom: k nemu z myrnym wiskočenym gsem se pridal (PT 1778); geden mladenecz sa pridal gednemu cernoknezniku, wrazdelniku (Káz 18. st);
x. pren mi z silu k weslum sme se pridali (PT 1778) pripreli sme sa
2. (ku) komu, k čomu stať sa stúpencom niekoho al. vyznavačom niečoho: gestli pridass se k bludu, winen sy (ZA 1676); pani naši se k Tekelymu pridali a nas zanechali (M. JÁN 17. st LP); temer docela kalwinskemu wiznany su prikročily a se pridaly (DuD 1717); (Matej Tešínsky) manželku swogu zanechal a wogenskemu stawu sa pridal (Kur 18. st)
3. komu (o deji) stať sa, prihodiť sa: znamo wam czinime timto nassim malym psanim, že se pridalo a stalo se wassemu sinu neyaka prihoda (B. ŠTIAVNICA 1584); tu se pridalo, že negaka ženská pohlawa za njm kričela (VP 1764); co se prjdalo w Strázpurku? (ST 1797)
4. komu prísť vhod, zísť sa: pokogowá gég mluwila: ,,Načo sa Wašég Milosti pridá tak bridki šťeňec`` (DS 1795)
5. (komu) naskytnúť sa, pritrafiť sa: ya zase Wassym Milostem, gesly se pryda, w takowych weczech služyty sem hotowa (ŽARNOVICA 1596); dobrowolne volar nepustil, než toliko kdi se pridalo, že mu ussly voly (LIPTOV 17. st); pridalo se mu (Absolónovi) utikatj pod geden strom dubowy panožitj (KT 1753); když se rak prida na gembach aneb wargach (LR7 18. st); -ávať sa ndk k 1: additur: pridawá se (WU 1750); k 2: manžel neb manželka oprawdiwe naboženstwj opusstegj a k falessnemu se geden z nich pridawa (SP 1696); k 3: takoweto neporadne pripadnosti častokrate sa pridawagu (S. ĽUPČA 1730); to se s nimi stalo, co se pridáwa pjlnim oberačum, kteri hogne obrodeni winohrad obiragi (VP 1764)


pridávať p. pridať

pridať_1 pridať pridať_2 pridať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a pridajte približne 80 ml et ajouter 80 ml environ
ml a pridajte 2 g ml et ajouter 2 g
na 200 ml a pridajte à 200 ml et ajouter
plachty a pridať pary ses voiles et forcer de vapeur
pridať, moja neúčasť nič odňať ajouter, ma non-participation rien ôter
sa k nim pridal se joignit à eux
sa k vám pridá tak se joindra à vous
účasť nemôže nič pridať participation ne peut rien ajouter
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu