Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pridať dok.

1. dať, dodať k pôv. stavu, množstvu ap.: p. do polievky soľ, soli; p. k cene ešte sto korún; daň z p-nej hodnoty, skr. DPH

2. zväčšiť, zvýšiť, rozmnožiť: choroba krásy nep-á; p. plyn zvýšiť rýchlosť obrátok motora i pren. zrýchliť činnosť; p. do kroku zrýchliť chôdzu i fraz. zrýchliť tempo; hovor. musíš p. musíš sa viacej usilovať;

nedok. pridávať -a

// pridať sa1

1. pripojiť sa ako ďalší, pridružiť sa (v chôdzi, v reči): p. sa k sprievodu; p. sa k spievajúcim

2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho, niečoho: p. sa k povstalcom; p. sa k návrhu;

nedok. pridávať sa1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pridávať ‑a ‑ajú nedok.; pridávať sa

inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo • mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavomkloniť sapridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozíciemať tendenciuhovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pridať, -á, -ajú dok.

1. (čo i čoho) dodať, dať, priložiť isté množstvo niečoho do niečoho, k niečomu: p. do roztoku (k roztoku) kyselinu; p. soli, korenia, cukru, octu do jedla; Pred tebou stojí holý fakt. Ani pridať k nemu, ani ubrať z neho. (Urb.)

2. (čo, čoho i bezpredm.) zväčšiť, zvýšiť množstvo niečoho: choroba krásy nepridá; p. stovku pri jednaní; Pigať sa s takým holíčaťom nikomu nepridalo slávy. (Ráz.-Mart.) Ale istoty mu to nepridalo. (Mor.); pren. hovor. Celá partia pridala (Hor.) pousilovala sa pri práci, zrýchlila pracovné tempo.

p. do kroku zrýchliť chôdzu; p. plynu (plyn) zväčšiť rýchlosť motorového vozidla, pren. žart. zrýchliť chôdzu;

3. (čo i bezpredm.) priložiť, doložiť, dodať v rozprávaní: Daniel (pri rozprávke) kde-tu i niečo pridal. (Kuk.) Ba vždy to hovorievam, — pridala richtárka ako polienko na oheň, — že treba pamätať i na zadné kolieska. (Fig.) Popri dobrej pamäti mal i dar jazyka, a keď mohol pridať, ochotne pridal (Urb.) povedal viac, ako je pravda. Tomáš pridal ešte polienko v Jakubov prospech (Zúb.) prihovoril sa za Jakuba;

nedok. pridávať, -a, -ajú

|| pridať sa1

1. (ku komu) pripojiť sa, pridružiť sa v chôdzi: Dobehli ostatných a pridali sa k nim. (Pláv.) Pridal som sa k nim a kráčal som smerom, ktorým oni. (Zúb.)

2. (ku komu, k čomu i bezpredm.) stať sa stúpencom, prívržencom niekoho al. niečoho, pristúpiť, prikloniť sa, pripojiť sa: Demeter sa pridal ku kráľovi. (Jégé) Chceli sa vraj pridať k Maďarom. (Urb.) K môjmu návrhu sa pridal Viktor. (Tomašč.) Keby ste sa rozhodli všetci pre štrajk, prirodzene by som sa i ja pridal. (Zúb.) Polovica obce sa pridala na Jonášovu stranu. (Laz.)

3. zapojiť sa, zamiešať sa do reči, do rozhovoru; prikloniť sa, pripojiť sa v rozhovore k mienke niekoho: „Nuž, ale veď je to hrozné!“ — pridala sa malá, chudá žena. (Sev.) „Nemám najmenšej chuti dať sa zatvoriť.“ „Ani ja!“ pridal sa Pampúch na palierovu stranu. (Zúb.);

nedok. pridávať sa1, -a, -ajú


pridať sa2, -á, -ajú dok.

1. (komu i bezpredm., často neos.) stať sa, prihodiť sa: Hádam sa vám dáke nešťastie pridalo? (Čaj.) Čo sa pridalo medzi ním a starým? (Hor.) Pridalo sa mu, že flinta nevystrelila. (Jégé)

2. (komu) prísť vhod, byť potrebný, zísť sa: Dostala niekoľko tisíc korún a pridali sa jej. (Barč) Jurko verí, že nájde niečo, čo sa pridá. (Heč.) Aj im sa dakedy ten Adam pridá. (Jil.)

3. (komu) naskytnúť sa, pritrafiť sa: Možno, že sa mi tam nejaká robota pridá. (Jégé);

nedok. k 1 pridávať sa2


pridávať, pridávať sa1 p. pridať, pridať sa1

pridávať sa2 p. pridať sa2

Morfologický analyzátor

pridávať nedokonavé sloveso
(ja) pridávam VKesa+; (ty) pridávaš VKesb+; (on, ona, ono) pridáva VKesc+; (my) pridávame VKepa+; (vy) pridávate VKepb+; (oni, ony) pridávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pridával VLesam+; (ona) pridávala VLesaf+; (ono) pridávalo VLesan+; (oni, ony) pridávali VLepah+;
(ty) pridávaj! VMesb+; (my) pridávajme! VMepa+; (vy) pridávajte! VMepb+;
(nejako) pridávajúc VHe+;
pridáwať pridáwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pridávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor