Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

prichystať dok. pripraviť (význ. 1, 2): p. si knihy do školy; p. večeru

// prichystať sa pripraviť sa: p. sa na cestu; p. sa na najhoršie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prichystať ‑á ‑ajú dok.; prichystať sa

prichystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok.


prichystať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.

chystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok. (na čo, na koho; s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na niečo, čo sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti; syn. pripravovať sa, strojiť sa: ch. sa na dovolenku, na služobnú cestu; lietadlo sa chystá vzlietnuť; chystá sa využiť situáciu vo svoj prospech; už sa chystá do dôchodku; chystá sa na neho chce mu urobiť niečo zlé; práve sa chystal niečo povedať; Už som odložila papiere a chystala sa aspoň na chvíľu von, keď si mi zavolala. [E. Farkašová]; Lucinka Halucinka sa nahla nad veľký kvet a chystala sa vdýchnuť poriadny dúšok. [D. Hevier]; neos. chystá sa na búrku, na dážďfraz. chystať sa na druhý svet zomierať, byť pripravený zomrieť ▷ opak. chystávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.nachystať sa, prichystať sa

-stať/81191±143 22.67: verbá inf. dok. 78009→78189
+68
−70
dostať/27792 stať/24789→24969
+68
−70
zostať/9271 ostať/5291 prestať/3179 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 zastať/933 prichystať/202 povstať/159 nachystať/144 zaostať/76 (12/339)

nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1


prichystať p. pripraviť 1


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chystať, -á, -ajú nedok. (čo) robiť prípravy na niečo, strojiť, hotoviť: ch. obed, chystaná kniha; niečo sa chystá;

opak. chystávať, -a, -ajú;

dok. prichystať, nachystať

|| chystať sa robiť prípravy, pripravovať sa, strojiť sa, hotoviť sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa na učiteľské povolanie; ch. sa do práce, do mesta; ch. sa odcestovať; chystáme sa k vám prídeme vás navštíviť; neos. chystá sa na dážď je pred dažďom; ch. sa na niekoho mať v úmysle niekomu niečo zlého urobiť, vyviesť;

opak. chystávať sa;

dok. prichystať sa, vychystať sa


prichystať, -á, -ajú dok. (čo) pripraviť, prihotoviť: p. si knihy do školy; mať všetko prichystané; p. obed, večeru; Pravú ruku si prichystá na úder. (Heč.) Na zajtrajší deň je prichystaný hlavný útok. (Stod.)

|| prichystať sa pripraviť sa, prihotoviť sa: p. sa na cestu, na sobáš, na skúšku

prichystať dk čo pripraviť, prihotoviť niečo: aby sme platy k buducemu Novemu roku prichystali (KYSUCE 1672 LP); w gednom sskopku, co sem bila prichistala (L. JÁN 1683); polesseni murarum okolo weže k buducymu tidniu sem prychystal (DUBNICA n. V. 1722); y rozkázal hostinu prewelikú prichystati wsseckym knjžatom a služebnjkom swym (KB 1757); slane a gine ribi suche na púst prichistag (PR 18. st); -ávať ndk: apparo: prichystáwám, priprawugem, prihotowugem; instruo: chystam, prichystáwám, hotugem (KS 1763); zásedku činit budú ďabli a sydla prichystáwat budu (BlR 18. st); prichystať sa dk k čomu, proti čomu pripraviť sa na niečo: ku uchopeny obchodu z welikú náhliwosti se prichistal (PT 1778); poveď začasu, bich sa móhla prichistať proťi boju (BR 1785); kdiž hodina smrti zgáwňe se približowat bude, pilno se k časliwému odchodu prichjstag (BlR 18. st)


prichystávať p. prichystať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu