priaznivý príd.
1. založený na priazni, prejavujúci priazeň; p. vzťah k niekomu, p. osud
2. vyhovujúci, vhodný, prajný; kladný: p. vietor; p. výsledok, p-é podmienky;
priaznivo prísl.
priaznivý, 2. st. -ejší príd.
1. vhodný, vyhovujúci, prajný: p. vietor, p-é počasie, p-é poveternostné pomery; p. terén, p-á pôda, p-á poloha; p. okamih, p-é časy, p-é okolnosti, podmienky, pomery, predpoklady, p. vplyv; p-é výhľady do budúcnosti; p. obrat v niečom v prospech niečoho;
2. kladný: mať, dosiahnuť p. účinok, výsledok; dať, dostať p-ú odpoveď; mať, zaujať k niečomu p-é stanovisko;
3. prejavujúci priazeň, milo, láskavo sa správajúci voči niekomu: Mať nie mu je priaznivá. (Tim.) Priaznivý osud mu dožičil, aby vo veľkolepom meste prežíval dni svojej mladosti. (Al.);