Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

priaznivý príd.

1. založený na priazni, prejavujúci priazeň; p. vzťah k niekomu, p. osud

2. vyhovujúci, vhodný, prajný; kladný: p. vietor; p. výsledok, p-é podmienky;

priaznivo prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priaznivý; priaznivo prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človekakladnýpozitívnydobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok liekuexpr. požehnaný: požehnaný dážďužitočnýosožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožnýzastar.: blahodejnýdobrodejnýblahonosnýblahočinnýpoet. zastar. blahodajnýkniž. zastar. blahodatný


kladný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím; ktorý možno hodnotiť ako vyhovujúci, želateľný (op. záporný, negatívny) • pozitívny: vyvolať kladný, pozitívny dojem; prejaviť kladné, pozitívne vlastnostidobrý (op. zlý): mať k niečomu dobrý vzťahpriaznivý: priaznivý vplyv, účinoksúhlasný: vyjadriť kladné, súhlasné stanovisko

2. odb. ktorý má v porovnaní s inou hodnotou väčšiu hodnotu (op. záporný) • pozitívny: kladné číslo; kladný, pozitívny elektrický nábojhovor. plusový (op. mínusový): namerať plusové hodnoty


priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivýprajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojemexpr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnanévyhovujúcivhodný: vyhovujúci, vhodný terénpekný (o počasí) • šťastnýsvetlýradostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobiekladnýpozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok


radostný 1. plný radosti, svedčiaci o radosti; prinášajúci, vyvolávajúci radosť (op. smutný) • veselýrozveselený: radostná, veselá pieseň; radostná, veselá, rozveselená tvárrozradovanýrozradostenýrozradostnenýnaradovanýnatešený: vrátila sa celá radostná, rozradovaná, rozradostená, rozradostnená, natešenákniž. radostiplný: radostiplné Vianoce (v želaní) • šťastný: prežíval šťastné obdobie vo svojom životeoptimistický (op. pesimistický): všade panovala optimistická náladadobrýpriaznivý: dobrá, priaznivá správapríjemný (op. nepríjemný) • úsmevný: príjemné, úsmevné ránohrejivý: hrejivý pocitexpr.: jasavýplesavýiskrivý: dieťa sa smialo jasavým, plesavým, iskrivým smiechomrozjasnenýkniž. rozjasanýpoet.: jasuplnýjasotný (Timrava, Kostra)expr. preradostný

p. aj naradovaný, šťastný

2. p. drahý 3, milý 1


svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1


šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostnýjasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselýnatešenýrozjasanýrozjasnenýrozjarenýrozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrývydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešnýpožehnanýpriaznivýžičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastnýprešťastlivý (veľmi šťastný)


výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočnýprospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpapriaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovniciosožný: osožný plándobrý: našiel som si dobré zamestnanie


vyhovujúci ktorý spĺňa isté požiadavky (op. nevyhovujúci) • zodpovedajúcivhodnýpríhodný: preukázať vyhovujúce, zodpovedajúce vedomosti; dostať vyhovujúce, vhodné miesto; nastala príhodná chvíľaprimeraný: primeraná cenadobrý (op. zlý): podať dobrý výkondostatočnýdostačujúcipostačujúci: to je dostatočný, dostačujúci, postačujúci dôvod na trestuspokojivýuspokojujúci: uspokojivé, uspokojujúce riešenienáležitý: náležitý postupprijateľný: podmienky súťaže sú prijateľnépriaznivý: veje priaznivý vietorslušný (vyhovujúci kvalitou): slušná stravasúci: drevo súce na spracovanieúnosný: hospodársky únosný projektkladnýpozitívny (predstavujúci to, čo je vhodné; op. záporný, negatívny): dosiahnuť kladné, pozitívne výsledkyodb. neškodný: zdravotne neškodná vodakniž. spôsobilý (ktorý má potrebné predpoklady): zdravotne spôsobilý človekkniž. suficientný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priaznivý, 2. st. -ejší príd.

1. vhodný, vyhovujúci, prajný: p. vietor, p-é počasie, p-é poveternostné pomery; p. terén, p-á pôda, p-á poloha; p. okamih, p-é časy, p-é okolnosti, podmienky, pomery, predpoklady, p. vplyv; p-é výhľady do budúcnosti; p. obrat v niečom v prospech niečoho;

2. kladný: mať, dosiahnuť p. účinok, výsledok; dať, dostať p-ú odpoveď; mať, zaujať k niečomu p-é stanovisko;

3. prejavujúci priazeň, milo, láskavo sa správajúci voči niekomu: Mať nie mu je priaznivá. (Tim.) Priaznivý osud mu dožičil, aby vo veľkolepom meste prežíval dni svojej mladosti. (Al.);

priaznivo prísl.

Morfologický analyzátor

priaznivý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) priaznivý; (bez) priaznivého; (k) priaznivému; (vidím) priaznivého; (o) priaznivom; (s) priaznivým;

(traja) priazniví; (bez) priaznivých; (k) priaznivým; (vidím) priaznivých; (o) priaznivých; (s) priaznivými;


(jeden) priaznivejší; (bez) priaznivejšieho; (k) priaznivejšiemu; (vidím) priaznivejšieho; (o) priaznivejšom; (s) priaznivejším;

(traja) priaznivejší; (bez) priaznivejších; (k) priaznivejším; (vidím) priaznivejších; (o) priaznivejších; (s) priaznivejšími;


(jeden) najpriaznivejší; (bez) najpriaznivejšieho; (k) najpriaznivejšiemu; (vidím) najpriaznivejšieho; (o) najpriaznivejšom; (s) najpriaznivejším;

(dvaja) najpriaznivejší; (bez) najpriaznivejších; (k) najpriaznivejším; (vidím) najpriaznivejších; (o) najpriaznivejších; (s) najpriaznivejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) priaznivý; (bez) priaznivého; (k) priaznivému; (vidím) priaznivý; (o) priaznivom; (s) priaznivým;

(tri) priaznivé; (bez) priaznivých; (k) priaznivým; (vidím) priaznivé; (o) priaznivých; (s) priaznivými;


(jeden) priaznivejší; (bez) priaznivejšieho; (k) priaznivejšiemu; (vidím) priaznivejší; (o) priaznivejšom; (s) priaznivejším;

(štyri) priaznivejšie; (bez) priaznivejších; (k) priaznivejším; (vidím) priaznivejšie; (o) priaznivejších; (s) priaznivejšími;


(jeden) najpriaznivejší; (bez) najpriaznivejšieho; (k) najpriaznivejšiemu; (vidím) najpriaznivejší; (o) najpriaznivejšom; (s) najpriaznivejším;

(dva) najpriaznivejšie; (bez) najpriaznivejších; (k) najpriaznivejším; (vidím) najpriaznivejšie; (o) najpriaznivejších; (s) najpriaznivejšími;


ženský rod

(jedna) priaznivá; (bez) priaznivej; (k) priaznivej; (vidím) priaznivú; (o) priaznivej; (s) priaznivou;

(dve) priaznivé; (bez) priaznivých; (k) priaznivým; (vidím) priaznivé; (o) priaznivých; (s) priaznivými;


(jedna) priaznivejšia; (bez) priaznivejšej; (k) priaznivejšej; (vidím) priaznivejšiu; (o) priaznivejšej; (s) priaznivejšou;

(štyri) priaznivejšie; (bez) priaznivejších; (k) priaznivejším; (vidím) priaznivejšie; (o) priaznivejších; (s) priaznivejšími;


(jedna) najpriaznivejšia; (bez) najpriaznivejšej; (k) najpriaznivejšej; (vidím) najpriaznivejšiu; (o) najpriaznivejšej; (s) najpriaznivejšou;

(tri) najpriaznivejšie; (bez) najpriaznivejších; (k) najpriaznivejším; (vidím) najpriaznivejšie; (o) najpriaznivejších; (s) najpriaznivejšími;


stredný rod

(jedno) priaznivé; (bez) priaznivého; (k) priaznivému; (vidím) priaznivé; (o) priaznivom; (s) priaznivým;

(dve) priaznivé; (bez) priaznivých; (k) priaznivým; (vidím) priaznivé; (o) priaznivých; (s) priaznivými;


(jedno) priaznivejšie; (bez) priaznivejšieho; (k) priaznivejšiemu; (vidím) priaznivejšie; (o) priaznivejšom; (s) priaznivejším;

(štyri) priaznivejšie; (bez) priaznivejších; (k) priaznivejším; (vidím) priaznivejšie; (o) priaznivejších; (s) priaznivejšími;


(jedno) najpriaznivejšie; (bez) najpriaznivejšieho; (k) najpriaznivejšiemu; (vidím) najpriaznivejšie; (o) najpriaznivejšom; (s) najpriaznivejším;

(dve) najpriaznivejšie; (bez) najpriaznivejších; (k) najpriaznivejším; (vidím) najpriaznivejšie; (o) najpriaznivejších; (s) najpriaznivejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

priaznivý: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor