Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

priateľ -a mn. -ia m.

1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;

pren. kniha je najlepší p.

2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby

3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.

v núdzi poznáš p-a;

priateľka -y -liek ž.;

priateľko -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priateľ ‑a mn. ‑ia m.; priateľka ‑y ‑liek ž.; priateľko ‑a mn. ‑ovia m.

priateľ -ľa V priateľu (oslovenie s príznakom familiárnosti al. dôvernosti) pl. N -lia G -ľov m.

-eľ/169960±484 2.38: substantíva m. živ. N sg. 125757→126374
+131
−289
riadit/23559 priat/9894 učit/9093 spisovat/7825 majit/7107 velit/5609 čitat/4917→5295
+0
−53
podnikat/3912 predstavit/3222 zamestnávat/2887 páchat/2831 vyšetrovat/2513 nepriat/2417 zakladat/2019 (235/38191)

/386868±4378 2.32: substantíva m. živ. N sg. 147488→148181
+1096
−1265
riaditeľ/23559 kráľ/17449→18772
+460
−488
priateľ/9894 učiteľ/9093 spisovateľ/7825 majiteľ/7107 veliteľ/5609 čitateľ/4917→5295
+0
−53
podnikateľ/3912 predstaviteľ/3222 zamestnávateľ/2887 páchateľ/2831 vyšetrovateľ/2513 nepriateľ/2417 zakladateľ/2019 (254/41226)

-teľ/134523±244 2.48: substantíva m. živ. N sg. 124396→124735
+40
−188
riaditeľ/23559 priateľ/9894 učiteľ/9093 spisovateľ/7825 majiteľ/7107 veliteľ/5609 čitateľ/4917→5295
+0
−53
podnikateľ/3912 predstaviteľ/3222 zamestnávateľ/2887 páchateľ/2831 vyšetrovateľ/2513 nepriateľ/2417 zakladateľ/2019 (219/36552)

milenec muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k vydatej žene • hovor. frajer: milenec, frajer ju bohato obdarúvapriateľ (zjemňujúco) • expr.: fešákštramákzastar. galánkniž. amantsubšt. šamster


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarátdruh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejdesvoji (mn. č.): žiť medzi svojimizastar.: tovarišsúdruhdrusahovor. expr.: pajtášpusipajtášfam. kmotorhovor.: bratbratecbraček (v oslovení): bratec môj (Vajanský)subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte semsubšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni

2. p. stúpenec


stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priateľ, -a, mn. č. -lia m.

1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť; druh, kamarát: dávny, dobrý, dôverný, úprimný p.; starý p. po dlhé roky; nerozluční, verní p-ia; p. z detstva, zo školských čias, z vojny; p-ia na život a na smrť verní; v kruhu p-ov; mať, nájsť, nemať p-a; V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Priatelia buďme, dlhy si plaťme. (prísl.);

pren. i o zvieratách a o knihe: štvornohí p-ia zvieratá žijúce s človekom; operení p-ia vtáci; pes je dobrý p., kniha je verný (najlepší) p.;

2. človek zaujímajúci sa o niečo, priaznivo naklonený niečomu, priaznivec: p. nášho národa, p. ľudu; p. hudby, šachu, p. dobrého vína kto rád pije dobré víno; p-ia prírody milovníci; Združenie rodičov a p-ov školy; vážení, milí, drahí p-ia, p. milý p., p-u oslovenia

hovor. p. i nepriateľ každý človek;

priateľka, -y, -liek, zastar. i priateľkyňa, -ne, -kýň ž.;

priateľko, -a, mn. č. -ovia m. hypok. obyč. v oslovení

priateľ [-ia-, iä-, -ă-, -á-, -í-] m
1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť, druh: przyatele; przyately (VE 14. st); jestli nam priatelom a rodovi ich za nich nepolozite czeteri sta zolotich (BARDEJOV 1493 DSJ); urozeny pani a pretele mylly (TURIEC 1559 DSJ); abichme bližnim, budto pritelom, budto nepritelom netoliko statkem služily a gich napomahaly, ale take y ziwot za nich pokladaly (TC 1631); kdo w statku opliwa, priteluw dost miwa (BV 1652); amicus: prátel, prytel; fidus amicus: dúwerny prjtel; falsi amici: barewny prjtelé (KS 1763)
L. advocator: práwny prjtel (KS 1763) právny zástupca
2. blízky al. vzdialenejší pokrvný príbuzný: Petrass nas prosil, zebichme gemv daly den na porazenje k swey newiestie a k swim przietelom (ŽK 1454); aby Jan Mazurka ani potomcy geho, ani ktery s priatelow tie zeme a luky napotomne nemohli vžiwati (P. ĽUPČA 1579); žadny s Balažowych Ssendliarowych blisky ani daleky pritel (sa) nenahazel (JELŠAVA 1597); dokonani stalo se mezi znutranapsanimi pritelmi, totissto Michaelom a Samuelom Jurssicem s timto spusobem, že mlači brat, totissto Samuel prial na sebe, že bude platiti za pohreb matkin (KRUPINA 1681); tre wlasny krwny pritele a bratri (SOLOŠNICA 1718); agnati: krwny prjtele a pribúzny po matce a po otcu (KS 1763)
L. duchovný, kresťanský p., p. v Kristu kresťan, veriaci: to rozumieti mass, můg mili krestianski dobri pritely (TC 1631); negmilegssy krestiansky czloweče a pritely w Panu Kristu (AgS 1708); bratrj w prawde se vtjkagu k duchownjm prátelom (PrV 1767); -kyňa ž
1. k 1: Wassy Oppatrnosty prytelkyne (BLATNICA 1587); Gey Milost pani gest dobra prytelkyne panu Iliasshazymu (TURIE 1607); ga uboha pracelkina a take slusobkina (LÚČKA 1639);
x. pren modlitba dobrej smrti gest pritelkine welika (SK 1697)
L. pritelkino w Kristu Panu (AgS 1708) veriaca
2. milenka: pekná sy, prjtelko má, lahodná a krásná (KB 1757); amica: prjtelkyna, fragjrka, naložnica (KS 1763); mládenecz z tuto pritelkiny swú noczy nestidaté tráwyl (PeP 1770)
3. príbuzná: ktery czlowiek wedle prawa swuog ziwot ztratí, geho blizssi przitelkynie wezme geho erb (ŽK 1473); ktere wecy prigawsse pokrwna priatelkina Katrussa, spolu i s ginimy pokrwnimi pritelmi se rozdelili (KRUPINA 1684); ona krewnu pritelkinu swogu pozdrawila (MS 1749); neni si ani sestra ani zadna pratelkina (PRIEVIDZA 1789); -ský príd k 1: radssy bich s wami prziatelsky a susedsky bil nezly w hnyewie (PLAVEČ 1453); bratrstwa pocztywost obecznj a pratelske milowany att zachowa (CA 1579); čarodegnice pod zamislem prjtelskeho nawsstjwenj k nemocnemu prigde (HT 1760); k 2: i un s niu uskoczyl przez praczelsky woly do Boksy tam se s niu zdawal (POĽANOVCE 1584) bez súhlasu príbuzných; (Podmanický) kupil na irek priatelsku gednu winicu (BÁTOVCE 1628); cognatus: prjtélsky, pratélsky (KS 1763); Ondrej Poničan stawil (laz) prátelskim práwem (OČOVÁ 1784) tak že ho vymeniť môže iba niekto z príbuzenstva; -sky prísl k 1: prosime Wassy Oppatrnost pratelsky a ponyzene (MOŠOVCE 1569); prytelsky a susedsky y slussbow mogow kczem poslussny bytty (ŠÁŠOV 1579); z čeledj zamecku towaryzsky a prytelsky nakladatj a žiti chcy (LIETAVA 1620); k 2: Jan a Sstephan Gardoss mezi sebu z dobre wuole a przatelsky vmluwili, že Jan ten duom Sstephanowi dawa a postupuge mocznie (ŽK 1479); oni medzi sebow dobrowolne y pritelsky a tak jako bratr sestrow narownanj včinili (P. ĽUPČA 1596); po p-y; po p-u prísl výraz k 1: nechod do Presspurku, ya tobe raddu dawam a wystryham tebe po prytelsky (LAMAČ 1665); amice: po prátelsky, po prátelsku (KS 1763); k 2: y ostatnye weczy mezi seba po pryatelsky rozdelime (KOŠŤANY n. T. 1674); familialiter: po pratelsky (KS 1763); -ček m dem expr k 1: amiculus: prátelček, prytélček (KS 1763)

priateľ
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) priateľ Pozri, pozri! — zvolal Jožkov priateľ Dano a ukazoval mu niečo vonku
G (bez) priateľa Včas som si spomenul na radu od priateľa , aby som nehovoril nedá sa,
D (k) priateľovi pevný bod v láske – k matke, k priateľovi Vincovi, k Viere. Vo svojom vnútri
A (vidím) priateľa zabezpečiť budúcnosť. Našla som si priateľa , ktorému nevadí to, čo robím.
V (hej) priateľ! ju chcem zahrať do autu. Dobre, priateľ môj, hriech je odpustený. Ale
V (hej) priateľu! sa odísť. " Prepáčte mi, vzácny priateľu ! " Tučniak sa podlízavo uklonil
L (o) priateľovi výkupné. Hovorilo sa o bývalom priateľovi z Texasu, ale reči rýchlo utíchli.
I (s) priateľom je niečo viac ako dvoran, je mu priateľom . Pohniezdi sa na taburetke a
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) priatelia prostredí jeho bytu ako dávni priatelia , starenka mu porozprávala, čo
G (bez) priateľov miestnych združeniach – Kruhoch priateľov HM. Ich cieľom bolo umožniť svojím
D (k) priateľom starým rodičom, priateľkám a priateľom , ba i vtáčikovi a mačičke. My
A (vidím) priateľov ako si človek hľadá najlepších priateľov . Možno si nájdu oni vás. S Davom
L (o) priateľoch ako to na Facebooku chodí. „V priateľoch . Panebože. Skočme do kaviarne,
I (s) priateľmi naučili veľmi veľa. Nemohli sme byť priateľmi , na to sme mali príliš veľa

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PRIATEĽ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
PEREŠ (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho traja priatelia et ses trois amis
a náš mladý priateľ et notre jeune ami
gróf a jeho priatelia le comte et ses amis
priateľ môj dobrý, pán mon bon ami, monsieur
priateľ, váš najlepší priateľ ami, votre meilleur ami
tvoj priateľ, tvoj ochranca ton ami, ton protecteur
že môj nešťastný priateľ que mon malheureux ami
že náš priateľ je que notre ami est
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu