priateľ -a mn. -ia m.
1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;
pren. kniha je najlepší p.
2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby
3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.
● v núdzi poznáš p-a;
priateľka -y -liek ž.;
priateľko -a m. zdrob. expr.
priateľka -ky -liek ž.
milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerke • priateľka • dievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babou • hovor. svoja • zastar.: ľúbenica • ľubica • subšt. kočka
porov. aj milenka
milenka žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k ženatému mužovi • hovor. frajerka • priateľka (zjemňujúco): už rok má priateľku • kniž. zried.: milostnica • milenica: mať milostnicu • kurtizána (v minulosti mimomanželská družka vysokopostavených osôb): kráľove milenky, kurtizány
priateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť; druh, kamarát: dávny, dobrý, dôverný, úprimný p.; starý p. po dlhé roky; nerozluční, verní p-ia; p. z detstva, zo školských čias, z vojny; p-ia na život a na smrť verní; v kruhu p-ov; mať, nájsť, nemať p-a; V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Priatelia buďme, dlhy si plaťme. (prísl.);
pren. i o zvieratách a o knihe: štvornohí p-ia zvieratá žijúce s človekom; operení p-ia vtáci; pes je dobrý p., kniha je verný (najlepší) p.;
2. človek zaujímajúci sa o niečo, priaznivo naklonený niečomu, priaznivec: p. nášho národa, p. ľudu; p. hudby, šachu, p. dobrého vína kto rád pije dobré víno; p-ia prírody milovníci; Združenie rodičov a p-ov školy; vážení, milí, drahí p-ia, p. milý p., p-u oslovenia
● hovor. p. i nepriateľ každý človek;
priateľka, -y, -liek, zastar. i priateľkyňa, -ne, -kýň ž.;
priateľko, -a, mn. č. -ovia m. hypok. obyč. v oslovení