Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

priať praje prajú nedok.

1. želať (význ. 1, 2): p. niekomu skoré uzdravenie, dobrý deň, dobrú chuť, veľa úspechov

2. žičiť (význ. 1): okolnosti mu p-jú; počasie nám dnes nep-je

// priať si želať si (význ. 1, 2): p-je si, aby sa uzdravil; p-je si mať syna; splnilo sa jej, čo si p-la; čo si p-te na obed?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priať praje prajú prial nedok.; priať si

chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavaťnadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovidržaťsympatizovaťmať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovižičiťpriaťbyť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialobyť na stranedržať stranukniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravdepodporovaťnapomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkymhovor. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčombyť fanúšikomhovor. fanúšikovaťsubšt. fandiť: je fanúšikom Slovana


priať si p. želať si


priať 1. p. želať 2. p. žičiť 1


želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priaťžičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestuhovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie


želať si mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku • priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadokchcieť: naposledy ešte chce vidieť synazastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať?žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko


žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priaťdopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialozastar. bláhať (Šoltésová)nadŕžaťnadržiavaťnadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovanaexpr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri

2. p. želať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priať, praje, prajú nedok.

1. (komu) byť priaznivo naklonený, žičiť: Vari vám neprajem? (Kuk.)

Šťastie jej praje (Tim.) dobre sa jej darí.

2. (komu čo, zried. i čoho) chcieť, aby sa niekomu niečo stalo, želať: p. niekomu dobré zdravie, dobrého zdravia; p. niekomu dobré ráno, dobrý deň, večer v pozdrave; dobrú noc prajem pozdrav pred spánkom

|| priať si (čo) chcieť niečo dostať, želať si niečo mať: Kráľ prial by si potomka. (Hviezd.) Čo si prajete? otázka k zákazníkovi v obchode, k stránke v úrade

Morfologický analyzátor

priať nedokonavé sloveso
(ja) prajem VKesa+; (ty) praješ VKesb+; (on, ona, ono) praje VKesc+; (my) prajeme VKepa+; (vy) prajete VKepb+; (oni, ony) prajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) prial VLesam+; (ona) priala VLesaf+; (ono) prialo VLesan+; (oni, ony) priali VLepah+;
(ty) praj! VMesb+; (my) prajme! VMepa+; (vy) prajte! VMepb+;
(nejako) prajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor