priženiť sa, -í, -ia dok. (ku komu, kam i bezpredm.) oženiť sa a prísť bývať do domu, do domácnosti manželky: Priženil sa k jedináčke — zemianke. (Kuk.) Dvaja z nich sa musia priženiť a tretí ostane na otcovskom. (Zgur.) priženiť
1. (koho) oženiť tak, že sa ženích po svadbe nasťahuje do domu, do domácnosti manželky: Dvoch starších synov priženil pán Ezechiel inam. (Kuk.) I Jana prižení do domu. (Tim.)
2. zried. (čo) získať ženbou, vyženiť: Niečo si mal po otcovi, ešte viacej si priženil. (Skal.)