priženiť sa -ní sa -nia sa prižeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie (sa) dok.
priženiť sa, -í, -ia dok. (ku komu, kam i bezpredm.) oženiť sa a prísť bývať do domu, do domácnosti manželky: Priženil sa k jedináčke — zemianke. (Kuk.) Dvaja z nich sa musia priženiť a tretí ostane na otcovskom. (Zgur.) priženiť
1. (koho) oženiť tak, že sa ženích po svadbe nasťahuje do domu, do domácnosti manželky: Dvoch starších synov priženil pán Ezechiel inam. (Kuk.) I Jana prižení do domu. (Tim.)
2. zried. (čo) získať ženbou, vyženiť: Niečo si mal po otcovi, ešte viacej si priženil. (Skal.)
priženiť dk 1. koho kam oženiť niekoho na prístupky tak, že sa po svadbe ženích nasťahuje do domácnosti rodičov manželky: sina gednoho, a to Jura, na druhj zarubek do Valka prizenil, ktereho y, nakolko mohel, ze statku tak y z hospodarstwa gest wjplatel (ZBOROV n. K. 1777) 2. koho k sebe vziať zaťa na prístupky: priženice ku sebe zatia, kteremu zatiovj svemu venuge ze svu dceru Katerinu 1/16 ze zarubka (ZBOROV n. K. 1797); p. sa dk kam, ku komu oženiť sa na prístupky: Jacobus Lorincz do Rumanoweg sa dostal a tam sa prizenil; swedek zatim sa k gednemu hoferowj prizenil (HLOHOVEC 1743); druhu častku poručam ziatovi memu, kteri se priženil ku neveste meg po sinovi (ZBOROV n. K. 1796)