Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pritiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním, posúvaním dostať niekam: p. stoličku k obloku; p. (si) čiapku na uši

2. pevnejšie zatiahnuť: p. skrutku; p. si kravatu; p. si opasok i fraz. uskromniť sa; p. opraty i fraz. začať byť prísnejší

3. magnetickou silou spôsobiť, že sa niečo k niečomu dostane: magnet p-l ihlu

4. hovor. prilákať, privábiť: zápas p-l tisíce divákov; zvedavosť ho sem p-la

5. hovor. získať pre niečo: p. ľudí do práce

6. expr. priviesť (význ. 1): p. domov hostí

7. expr. priniesť (význ. 1): p-l kopu kníh

8. kniž. prísť (vo veľkom množstve): vojsko p-lo do mesta

9. expr. zvýšiť úsilie: ak to chceme urobiť načas, musíme p.

10. obyč. neos. hovor. primrznúť (význ. 1): ráno trocha p-lo;

nedok. priťahovať

// pritiahnuť sa ťahaním, posúvaním sa dostať niekam: p. sa lanom na loď; p. sa ku kachliam;

nedok. priťahovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; priťahovať sa

fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


priťahovať porov. pritiahnuť 1–4, p. fascinovať, pútať 1


pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priťahovať, -uje, -ujú nedok.

1-8. p. pritiahnuť1;

9. fyz. pôsobiť na predmety príťažlivou silou: Zem priťahuje všetky telesá.

|| priťahovať sa

1-2. p. pritiahnuť sa;

3. fyz. pôsobiť na seba navzájom príťažlivou silou: Dva magnety sa buď priťahujú, buď odpudzujú.


pritiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, koho) potiahnutím, ťahaním priblížiť, posunúť k niečomu, prisunúť, dotiahnuť: Pritiahol som si k oknu lavicu. (Taj.) Poľan si ho pritiahol k sebe a štrngol si s ním. (Fr. Kráľ) Pritiahol ju k sebe a šeptal jej do uška. (Čaj.)

hovor. to je za vlasy pritiahnuté zveličené, skreslené, násilné, nepravdivé;

2. (čo) potiahnuť smerom dolu, trochu stiahnuť: p. (si) klobúk na oči, p. (si) čiapku na uši; p. knôt na lampe;

3. (čo) lepšie utiahnuť, pevnejšie stiahnuť: p. remeň, opasok; p. (si) vlniačik, obrúsok, plachtu; p. niečo skrutkou; Pretiahli pavuzu a dobre ju pritiahli. (Bod.)

p. opraty, uzdu niekomu byť k nemu prísnejší; Matka si s ním nevie rady. Ja si ho zďaleka tuhšie pritiahnem (Jes-á) budem k nemu oveľa prísnejšia.

4. (koho, čo) privábiť, prilákať, pripútať: Všetci prišli sem, pritiahlo ich mesto. (Tat.) Zvedavosť a Koreňovo žmurknutie pritiahli šuhaja za Javorčíkov chrbát. (Tim.) Sokoli si pritiahli obdiv v závodoch a hrách. (Kuk.) Mysleli si, že tak si šťastie pritiahnu. (Tim.)

5. hovor. (čo) spôsobiť si, zapríčiniť si nejakú chorobu, nešťastie, trest ap.: Pritiahol si neduh, lámku v nohách, hostec. (Škult.) Ale i teraz najviac trestu pritiahnu si moje deti svojou neznášanlivosťou. (Šolt.)

6. (koho) získať za spojenca, za priateľa, získať pre nejakú myšlienku, vec, prácu ap.: Čo si nepritiahnete zemianstvo? (Kuk.) Musí im byť vítané takú famíliu za každú cenu pritiahnuť k sebe. (Kal.) Všemožne usiloval sa bratranca svojho na svoju stranu pritiahnuť. (Kal.) Chcem si ich pritiahnuť do kamarátstva. (Gab.) Pritiahni aj iných do tej roboty. (Ráz.)

7. hovor. lepšie sa pousilovať, pridať vo výkone: Aj prvé poschodie sme prehrali iba o máčik. Keby sme boli trochu pritiahli, mohli sme ho mať. (Karv.)

8. hovor. obyč. neos. (o mraze) zosilnieť, primrznúť, zamrznúť: Mrázik pritiahol. (Kuk.); v zime, keď pritiahne alebo keď napadne snehu (Kuk.);

nedok. priťahovať

|| pritiahnuť sa

1. ťahaním sa dostať niekam, bližšie sa posunúť: Hodil mi linu a ja som sa za ňu pritiahla na plť. (Janč.)

2. (ku komu, k čomu, kam) posúvaním al. pomalými krokmi sa priblížiť, dotiahnuť sa: Senior sadol na stolec pri Maríne a pritiahol sa k nej. (Tim.) Sváko sa pritiahol k vatre za uhlíkom. (Švant.) Pritiahol sa na lakťoch a kolenách až k latke. (Gab.);

nedok. priťahovať sa

Morfologický analyzátor

priťahovať nedokonavé sloveso
(ja) priťahujem VKesa+; (ty) priťahuješ VKesb+; (on, ona, ono) priťahuje VKesc+; (my) priťahujeme VKepa+; (vy) priťahujete VKepb+; (oni, ony) priťahujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) priťahoval VLesam+; (ona) priťahovala VLesaf+; (ono) priťahovalo VLesan+; (oni, ony) priťahovali VLepah+;
(ty) priťahuj! VMesb+; (my) priťahujme! VMepa+; (vy) priťahujte! VMepb+;
(nejako) priťahujúc VHe+;
priťahowať priťahowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

priťahovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor