priťahovať, -uje, -ujú nedok.
1-8. p. pritiahnuť1;
9. fyz. pôsobiť na predmety príťažlivou silou: Zem priťahuje všetky telesá.
|| priťahovať sa
1-2. p. pritiahnuť sa;
3. fyz. pôsobiť na seba navzájom príťažlivou silou: Dva magnety sa buď priťahujú, buď odpudzujú.
pritiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho) potiahnutím, ťahaním priblížiť, posunúť k niečomu, prisunúť, dotiahnuť: Pritiahol som si k oknu lavicu. (Taj.) Poľan si ho pritiahol k sebe a štrngol si s ním. (Fr. Kráľ) Pritiahol ju k sebe a šeptal jej do uška. (Čaj.)
● hovor. to je za vlasy pritiahnuté zveličené, skreslené, násilné, nepravdivé;
2. (čo) potiahnuť smerom dolu, trochu stiahnuť: p. (si) klobúk na oči, p. (si) čiapku na uši; p. knôt na lampe;
3. (čo) lepšie utiahnuť, pevnejšie stiahnuť: p. remeň, opasok; p. (si) vlniačik, obrúsok, plachtu; p. niečo skrutkou; Pretiahli pavuzu a dobre ju pritiahli. (Bod.)
● p. opraty, uzdu niekomu byť k nemu prísnejší; Matka si s ním nevie rady. Ja si ho zďaleka tuhšie pritiahnem (Jes-á) budem k nemu oveľa prísnejšia.
4. (koho, čo) privábiť, prilákať, pripútať: Všetci prišli sem, pritiahlo ich mesto. (Tat.) Zvedavosť a Koreňovo žmurknutie pritiahli šuhaja za Javorčíkov chrbát. (Tim.) Sokoli si pritiahli obdiv v závodoch a hrách. (Kuk.) Mysleli si, že tak si šťastie pritiahnu. (Tim.)
5. hovor. (čo) spôsobiť si, zapríčiniť si nejakú chorobu, nešťastie, trest ap.: Pritiahol si neduh, lámku v nohách, hostec. (Škult.) Ale i teraz najviac trestu pritiahnu si moje deti svojou neznášanlivosťou. (Šolt.)
6. (koho) získať za spojenca, za priateľa, získať pre nejakú myšlienku, vec, prácu ap.: Čo si nepritiahnete zemianstvo? (Kuk.) Musí im byť vítané takú famíliu za každú cenu pritiahnuť k sebe. (Kal.) Všemožne usiloval sa bratranca svojho na svoju stranu pritiahnuť. (Kal.) Chcem si ich pritiahnuť do kamarátstva. (Gab.) Pritiahni aj iných do tej roboty. (Ráz.)
7. hovor. lepšie sa pousilovať, pridať vo výkone: Aj prvé poschodie sme prehrali iba o máčik. Keby sme boli trochu pritiahli, mohli sme ho mať. (Karv.)
8. hovor. obyč. neos. (o mraze) zosilnieť, primrznúť, zamrznúť: Mrázik pritiahol. (Kuk.); v zime, keď pritiahne alebo keď napadne snehu (Kuk.);
nedok. priťahovať
|| pritiahnuť sa
1. ťahaním sa dostať niekam, bližšie sa posunúť: Hodil mi linu a ja som sa za ňu pritiahla na plť. (Janč.)
2. (ku komu, k čomu, kam) posúvaním al. pomalými krokmi sa priblížiť, dotiahnuť sa: Senior sadol na stolec pri Maríne a pritiahol sa k nej. (Tim.) Sváko sa pritiahol k vatre za uhlíkom. (Švant.) Pritiahol sa na lakťoch a kolenách až k latke. (Gab.);
nedok. priťahovať sa