prečo
I. zám. opyt. príslov.
1. expr. i prečože vyj. otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu: p. si to urobil? prečo(že) ta chceš ísť?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príčinnú, prívlastkovú: dobre vie, p. to nekúpil; obáva sa, p. sa nehlásia; vysvetlil dôvody, p. neprišiel
3. používa sa ako vzťaž. výraz v spoj. so slovesom byť, mať a inf., kt. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: niet sa p. urážať, má p. žiť
4. expr. i prečože (v rečníckych otázkach) má vymedzovací význ.: prečo(že) by sa mal s tým trápiť?
II. prečo neskl. s.: večné detské p.
● každé p. má svoje preto všetko má príčinu
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
bohvieprečo, pís. i bohvie prečo zám. neurčité príslovkové
čerthovieprečo, pís. i čerthovie prečo zám. neurčité príslovkové
čertvieprečo, pís. i čertvie prečo zám. neurčité príslovkové
ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo zám. neurčité príslovkové
ktovieprečo, pís. i ktovie prečo zám. neurčité príslovkové
neviemprečo, pís. i neviem prečo zám. neurčité príslovkové
pánbohvieprečo, pís. i pánbohvie prečo zám. neurčité príslovkové
prečo zám. opytovacie príslovkové
bohvieprečo, pís. i bohvie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieprečo: b. prišli tak zavčasu; Bol presvedčený, že je to iba komédia, ktorú bohvieprečo museli zahrať pred verejnosťou. [M. Urban]; Po oboch stranách cesty bohvieprečo nebolo jediného vzpriameného stromu. [J. Puškáš]; Prišlo mu predvolanie do nemocnice, bohvieprečo vojenskej. [Inet 2003]
čerthovieprečo, pís. i čerthovie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieprečo, bohvieprečo: č. si to myslia; č. v sebe živia takú nádej; urazil sa č.
čertvieprečo, pís. i čertvie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čerthovieprečo, bohvieprečo: č. mi nič nepovedal; Čertvie prečo, ale zatúžil som po jej modrých očiach a temnom, kukučom smiechu. [A. Chudoba]; Smrť, s ktorou som čertvie prečo nepočítal, pretrhla moje rozhovory s nemým. [J. Števček]
ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením); nevedno prečo; syn. bohvieprečo: k. sa u nás usadil; pohádali sa k. a doteraz sa nerozprávajú
ktovieprečo, pís. i ktovie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu; nevedno prečo; syn. bohvieprečo: k. si na ňu spomenul; našiel peniaze, ktoré si tam k. schovala; v dome sa k. nezamykalo; Prepáčte, ale zmýlili ste sa, - povedal som ktovieprečo vinovato. [D. Mitana]
neviemprečo, pís. i neviem prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením), nevedno prečo, ktovieprečo; syn. bohvieprečo, čertvieprečo: zrazu mi n. napadá, či to stihli odovzdať; zdalo sa mi to n. strašne smiešne; Druhý diel [Winnetoua] sa neviem prečo dal veľmi ťažko zohnať. [Týž 2010]
pánbohvieprečo, pís. i pánbohvie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením), nevedno prečo; syn. bohvieprečo, ktovieprečo, ktohovieprečo: privítali ich transparentmi, ktoré sa im p. nepáčili; Jedného dňa som dostal nápad, možno vnuknutie, možno inšpiráciu, ktorá sa mi pánbohvieprečo zazdala taká originálna. [RAK 2004]
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišli • hovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo • hovor. expr.: ktožehovieprečo • bohvieprečo • čertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká
prečo vyjadruje otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu; vyjadruje všeobecne príčinu, dôvod • načo • začo: Prečo, načo si sa vrátil? Začo si mi dal zaucho?; nemal som ho prečo, začo chváliť • expr.: prečože • načože • začože: prečože, načože sa máme ponáhľať, keď je neskoro; Začože sa mám ospravedlňovať?
prečo zám. prísl. opyt. z akej príčiny, z akého dôvodu (v priamej i nepriamej otázke): Prečo sa tie ovce v košiari tak zdúvajú? (J. Kráľ) Prečo jej deti majú hladovať, keď inde je prebytok? (Fr. Kráľ) Povedz, Marča, prečo máš sukňu ako kolomaž? (Bedn.) Dobre vedeli, prečo sa takí chlapčiskovia večerom potĺkajú po poliach. (Jégé)
● hovor. mať, nemať prečo mať, nemať príčinu; Každé prečo má svoje preto (prísl.) všetko má svoju príčinu.
prečo [-o, -ô], čes proč zám prísl 1. vyj. otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu, z akej príčiny, z akého dôvodu: besstelelek, procž na mug dom hažete (KRUPINA 1643); precžuo len mogmu synowj nedate pokog, ked wsseczka dedina to zbozja hubyla (H. JASENO 1672); prečo ťa sem na zamok pan uradnik pozval (S. ĽUPČA 1732 CM); prečo sy toto učinila (KB 1757); prečuo panske roboty wedlye swogih užitkou nyewikonawas (KALINOVO 1789) 2. uvádza vzťažnú vetu príčinnú, prívlastkovú, predmetovú: my bychoch rady krundownie sie dowedely, protz nebo zacz o was prepowydagy, ze (TRNAVA 1549); newem, procz a dla czeho hamuye (Krištof) statek Greguw bez wyni (ŠEMŠA 1580 E); pan Krssko hnewa se na mna o czelj, preczwo som wam ych wjdal (NEMŠOVÁ 1690); čo se domnjwáss, prečo sa obmesskáwa syn múg; ukáz my, prečo mňa tak súdjss (KB 1757); nihil impedit qvominus faciam: nemám prjčinu k tomu, prečo bych neučinil (KS 1763); kopanicu aby Gyuro Hanko y geho potomcy užiwali irečitym spusobem, prečo pre wernost tohoto dokonany do nasseg knihy obecneg zapisugeme (OČOVÁ 1772) L. mať p. mať príčinu: wyte dobre, kdy gednosteyne ty susedy na mne zalobu wiedly a nemaly pretzo (s. l. 1573)
proč p. prečo