cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)
2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)
3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)
4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)
5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)
6. p. napriek 2 7. p. vyše 2
prez p. cez 1–5
prez predl. so 4. p. nár. cez: vlasy prez rameno prehodila (Kal.); prez doliny a hory (Sládk.)
prez predl A. s A vyj. 1. smerovanie z jednej strany na druhú alebo naprieč niečím: nesmely Sstyawnyczanya pres yarok na tuze zem pregyty (LIPTOV 1651); advehere per mare, trans mare: prez more priwezsti (KS 1763) 2. prechádzanie nej. miestom al. priestorom: Ssteffana Sebora ma Maczko swobodne pres swuoy dwuor propustit (SLIAČE 1572); czesta pres tenže placz a pažyt skrze fatensa ukazana (PALÚDZKA 1734) 3. priebeh deja ohraničený priestorom al. otvorom: pes zli, kteriz bi rad czlowieka przes plot vkusil (SKALICA 1432 SČL); (žena) dgerou gednou do zahradki chodila, pres kteru i ostatni chodgewali (VELIČNÁ 1724); Jakub domou prez oblok nawratiwsse se (D. KUBÍN 1733) F. hľadieť, prezierať prez prsty chovať sa zhovievavo, ako keby sme nevideli chyby: dowoleno ge pre kragnu čokolwek čiňjt, na každi blud, na každi hrých prez prsti má se hledet (PP 1734); Ježiss predce ustupuge, predce pres prsti preziera a gakobi zadneg krivdy sobe učineneg necitil (MS 1758) 4. cez čo prenikanie telesom, hmotou: transadegit ense costas: prez rebra prebodel mečem (KS 1763); rovno prez srdce ranený žiť prestal v okamžení (BR 1785) 5. cez čo priebeh deja po povrchu niečoho al. ponad niečo: geho (susedove) drzewa haluzi nemagi rosti przes dwuor susedowi ku sskodie (ŽK 1473); predepsany Giryk geho (Jana) prez ruce bil (TOPOĽČANY 1554); dobra wdowa nechtela to trpet y dala mu (opitému) prez hubu, aby mlčžal (BRATISLAVA 1681) 6. prostriedok, prostredníctvo al. spôsob vykonania deja: pres pltnikov po vode poslali sme breven no 44 (KOJŠOV 1689 LP); 6 lotuow manny rozpusti, preced prez ssatečku (RT 17. st); oseg pisku pres sito (RG 18. st) 7. časový priebeh, počas: kazdeho kusu welmi potrzebna zaloba, kteraz przes noc zastogi, tu nesudi zadny, nez purkrabie (ŽK 1473); nemožna wecz gest, aby se dageden swatek netraffyl pres rok (BETLIAR 1610); (figovník) dwa krate pres rok owoce prinassa (MS 1758) B. s G vyj. neprítomnosť, chýbanie, nejestvovanie niečoho, bez: duchna prez obleku (JELŠAVA 1593); po smrty pana Davidisa, gestly by prez potomkou zemrel, nach se predemenowany priatelia na 4 strany delily (KRUPINA 1691); chléb náš, vbohy gsy pres soly (BT 1758); zahinuti synagogi zidowskeg, ktera pres krale, pres zakona po swete rozprchnuta gest (MK 18. st)