prevádzať1, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) pomáhať niekomu prejsť, viesť niekoho, niečo z jedného miesta na druhé al. cez niečo: Koňokupci prevádzajú tadeto žrebcov z Poľskej. (Jil.)
2. hovor. (koho) podvádzať, klamať: Dievčence vedel (Janko) prevádzať. (Kuk.)
3. práv., účt. (čo na čo, na koho) robiť prevod niečoho (obyč. práva, majetku): p. majetok na nový účet; p. právo na niekoho; p. zvyšok na nový účet zapisovať zvyšok pohľadávky al. dlhu na konci roka na nový účet;
dok. previesť1
prevádzať2, -a, -ajú nedok. odb. (čo) vykonávať, uskutočňovať, realizovať (prevádzku niečoho): p. stavbu, remeslo, živnosť;
nespráv. „p. orbu“, správ. orať; „p. pranie“, správ. prať; „p. manikúru“, správ. robiť manikúru;
dok. previesť2
previesť1, -vedie, -vedú dok.
1. (koho, čo) pomôcť niekomu, niečomu prejsť z jedného miesta na druhé al. cez niečo: p. niekoho cez most, cez rieku; Previedol ho (koňa) na dvor. (Vaj.); pren. Či nevidíte, ako nás učiteľ za slamu chcel previesť k agrárnikom? (Jil.) získať, zlákať.
● p. niekoho cez lavičku oklamať ho;
2. expr. (koho) podviesť, oklamať: Mužovia, myslíte, že prevediete ženské? (Kuk.)
3. práv. (čo na koho, na čo) urobiť prevod niečoho (obyč. práva, majetku): p. majetok na syna; p. právo na niekoho; účt. p. niečo (sumu) na nový účet zapísať zvyšok pohľadávky al. dlhu na konci roka na nový účet;
nedok. prevádzať1
previesť2, -vedie, -vedú dok. hovor. (čo), lepšie vykonať, urobiť, uskutočniť, realizovať: Čo si predsavzali, nepreviedli splna. (Taj.); prevzatú úlohu čestne prevedie (Hor.) splní; rozsudok prevedú páni (Jes.) vykonajú; prevedú najdôležitejšie opatrenia na záchranu životov (Švant.) vykonajú, urobia; dvaja medzitým prevedú odpal (Štítn.) vykonajú; p. poriadnu operáciu (Fr. Kráľ) vykonať;
nevhodne „p. voľby“, správ. vykonať, uskutočniť; „p. očistu“, správ. vykonať, urobiť, uskutočniť; „p. zmeny“, správ. urobiť, vykonať; „p. exekúciu“, správ. vykonať; „prevedenie zákona“, správ. vykonanie zákona;
nedok. prevádzať2