prevŕtať -a dok.
1. vŕtaním urobiť otvor: p. plech, dosku
2. vŕtaním utvoriť, vyvŕtať: p. dieru, otvor;
nedok. prevŕtavať, prevrtávať -a
// prevŕtať sa vŕtaním sa dostať cez niečo: červ sa p-l cez dosku;
nedok. prevŕtavať sa, prevrtávať sa
prevŕtať sa -ta sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok.
prevŕtať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.
prevŕtať, -a, -ajú dok. (čo, pren. i koho čím) vŕtaním preniknúť niečím: p. dosku, plech; nádobu; p. otvor; kým ho (nábytok) chrobač neprevŕta (Jil.) nenarobí v ňom otvory, chodbičky; pren. p. človeka al. zviera guľou (strelou) zastreliť; pren. Prevŕtal ho svojimi prenikavými očkami (Jes-á) prenikavo naň pozrel; pren. Mal by som ako kňazský môľ prevŕtať všetky zväzky knižnice (Fig.) poprezerať;
nedok. prevŕtavať i prevrtávať, -a, -ajú
|| prevŕtať sa dok. vŕtaním sa dostať na druhú stranu niečoho; pren. Vedený pudom slepého krta, prevŕtam sa k šenku. (Al.) Prevŕtal sa kŕdľom ľudí (Tat.) prekliesnil si cestu;
nedok. prevŕtavať sa i prevrtávať sa
prevŕtať dk čo čím vŕtaním al. pôsobením ostrého predmetu urobiť otvor do niečoho: stolar hobluge desky hoblem, prewrta nebožeczom (OP 1685); pertundere aures: prewrtati ussi (KS 1763); prewrtag sud w polowicy dna (NN 18. st); prevrtávať [pro-], prevrtovať ndk: 1. pôsobením ostrého predmetu robiť dieru do niečoho: perforo: prowrtáwam (AP 1769); Pane, ktery pleca dobrowolne rozpjnal sy, dobrowolne ruki aby se prepychowali a nohi prewrtowali obetowal sy (BlR 18. st) 2. (o bolesti) prenikať, rozširovať sa: w noci kósti mé prewrtugú sa boléstama (KB 1757)