preukaz -u m. doklad obsahujúci dôležité údaje (osob. údaje, oprávnenie, členstvo), legitimácia: občiansky, vodičský p., p. totožnosti
preukaz -zu pl. N -zy m.
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
preukaz doklad s dôležitými osobnými údajmi, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo, oprávnenie na isté úkony a pod. • legitimácia: občiansky preukaz, občianska legitimácia; čitateľský preukaz, čitateľská legitimácia • preukážka (preukaz, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného
p. aj doklad 1
preukaz, -u m.
1. osvedčenie, potvrdenie o niečom: p. o zaplatení, o doručení, o oprávnení;
2. doklad obsahujúci osobné dáta, ktorým sa preukazuje totožnosť al. oprávnenie na isté úkony, legitimácia: občiansky, vodičský, cestovný, pracovný, vojenský, členský, čitateľský p.; p. totožnosti