preto
I. spoj. priraď. dôsledková v rámci dôsledkového (výsledkového) súvetia spája vety, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá výsledok: Vezie sa prvý raz mašinou, preto je taký zjašený. (Zúb.) Cestou do Žiliny som ubil akéhosi pána, a preto ma chceli chytiť. (Jégé)
II. zám. prísl. v nadradenej vete odkazuje na príčinu vyjadrenú vedľajšou vetou, ktorá býva obyč. uvedená spoj. že, lebo, aby; z tej príčiny, pre tú príčinu, z toho dôvodu: Spomenul som si raz na túto príhodu len preto, že je poučná. (Jil.) Kľavošom prezývali ho preto, lebo všetko robil ľavou rukou. (Ondr.) Studňu vykopali len preto, aby mali vodu do kotla. (Zúb.)
● nič preto, preto nič to nerozhoduje, zato nič: Páni majú svoje vrtochy, ale nič preto, pán Žúrik sú dobrý pán. (Vaj.) Každé „prečo“ má svoje „preto“ (úsl.) všetko má svoju príčinu