preto, pretož [pre-, pro-] I. spoj prir dôsledková, spája vety, z ktorých prvá vyj. dôvod a druhá dôsledok: vy zly lude Bardiowcy, wi ste naszych bratov daly zveszaty, a pretos takto se mstiti budeme (BARDEJOV 1493 DSJ); (Bože) wiess, zeť bez tebe mrtwy sme a bez twogeg pomoczy nicz dobreho vcžinit nemuožeme, a protoss porucžeme se w twoge rucze (BAg 1585); ideo: proto, protož (KS 1763); oleg gest masni, preto se lechko prihituge (PR 18. st) II. zám prísl pre tú príčinu, z toho dôvodu: do domu zadneho prawa nema myti starssy bratr, a to proto, ze statku otcowskeho mnoho utratil (P. ĽUPČA 1552); (deti) kdi se rodia, spia a magi oczi zawrene proto, že zwikly spati w žiwote matky sweg (TC 1631); qvapropter: protož (KS 1763)