pretekať sa, -á, -ajú nedok. (v čom, o čo, o koho, s kým i bezpredm.) zápoliť, predbiehať sa navzájom: p. sa v žartoch (Rys.); p. sa v reči (Tat.); Pretekali sa v plávaní. (Tat.); pretekajú sa o jej priazeň (Tim.); Len sa tak pretekajú o ňu. (Kuk.) S takýmito ľuďmi sa on pretekať nebude. (Hor.) Pretekali sa s Bankovcami v bohatstve. (Fig.) Chlapi sa pretekali ako diví. (Pláv.); pren. Oblaky pretekali sa nad horou (Ondr.) rýchle leteli.
pretekať1 p. pretiecť
pretekať2, -á, -ajú nedok. šport. zápoliť, pretekať sa ako športovec, byť pretekárom: aktívne p.
pretiecť, -tečie, -tečú, -tiekol, rozk. -teč dok.
1. (o tekutine) preliať sa cez okraj niečoho: voda pretiekla, mlieko pretieklo; pren. Žiaľ v srdci pretiekol (Janč.) zmocnil sa ho žiaľ; pren. Burina vyrastie, pretečie aj obilie (Hor.) prerastie ho.
2. (o nádobe) byť preplnený tak, že sa tekutina preleje cez okraj; pren. Suspendovanie Moyzesa bola kvapka, ktorou kalich pretiekol (Vaj.) ktorou sa dovŕšila miera.
3. odtiecť z jedného miesta na druhé, preliať sa: Od tých čias pretieklo more vody dolu Váhom. (Krno)
4. (medzi čím, cez čo, čím) tečúc, plynúc prejsť cez niečo al. niečím: Bohatstvá (mu) pretečú medzi prstami ako voda. (Jes.) Nech pretečie mi cievami tá istá miazga. (Mih.);
nedok. pretekať1, -á, -ajú i pretekávať, -a, -ajú