presvedčiť dok. rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru: p. niekoho o správnosti, nevyhnutnosti niečoho; fakty ho p-li;
nedok. presviedčať -a, presvedčovať
// presvedčiť sa
1. nadobudnúť istý názor, presvedčenie; p-l sa, že je statočný
2. overiť si, zistiť správnosť, pravdivosť niečoho: p. sa o výhodách podnikania; p. sa o niečom na vlastné oči;
nedok. presviedčať sa, presvedčovať sa
agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)
presviedčať p. tvrdiť1, porov. presvedčiť
tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníka • dokazovať • presviedčať • presvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdu • kniž. afirmovať • uisťovať • ubezpečovať • utvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčení • svedčiť • dosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťana • expr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo
presvedčiť, -í, -ia, rozk. -svedč dok. (koho, koho o čom) dokázať niekomu správnosť, pravdivosť niečoho, dôvodením, presviedčaním získať niekoho pre istý názor: Presvedčil Jána, že sa všetko vydarí. (Sev.) Chcel sám seba presvedčiť, že si dievča nájde. (Taj.) Nevedeli sme o tom presvedčiť družstevníkov. (Min.) Dobeš sa nedal presvedčiť o dobrote kráľovej. (Kal.);
nedok. presvedčovať, -uje, -ujú i presviedčať, -a, -ajú
|| presvedčiť sa (o čom, so spoj. že) overiť si niečo, zistiť si skutočný stav niečoho; na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom: Sám sa o tom presvedčil na vlastnej koži. (Zúb.) Presvedčil sa už každý, že tu niet pomoci. (Kuk.) Matka sa ešte vráti presvedčiť sa, či dobre zavrela. (Al.) Ak neveríte, môžete sa na vlastné oči presvedčiť. (Fr. Kráľ) Evka sa presvedčila, že ju neklamala predtucha. (Kuk.) Tu i tam ich (oči) pootvoril, aby sa presvedčil, či všetko spí. (Hor.) On neverí, len keď sa presvedčí. (Botto);
nedok. presvedčovať sa i presviedčať sa
presviedčať, presviedčať sa p. presvedčiť, presvedčiť sa