presvedčivý príd. kt. presviedča, presvedčujúci, zjavný, zrejmý: p. dôkaz, argument; p-é víťazstvo;
presvedčivo prísl.: p. hovoriť;
presvedčivosť -i ž.
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
presvedčivo 1. porov. presvedčivý 2. p. pravdepodobne 2
presvedčivý príd. majúci schopnosť presvedčiť niekoho; presvedčujúci: rozvážne a presvedčivé reči (Ondr.); p. dôkaz, argument; p-é víťazstvo výrazné (vo voľbách, v športe ap.);
presvedčivo prísl.: Vraví presvedčivo a všetko aj tak presvedčivo robí. (Švant.); hovoriť prosto, jasne a presvedčivo (Hor.); šport. hladko a presvedčivo vyhrať (športový zápas);
presvedčivosť, -ti ž. schopnosť presvedčiť: umelecká p.; s p-ou dokázať; p. argumentácie