presvedčený príd. majúci pevné presvedčenie o niečom: p. demokrat, pravičiar
presvedčený -ná -né 2. st. -nejší príd.
presvedčený p. uvedomelý
uvedomelý ktorý má vedomie príslušnosti k istej sociálnej, spoločenskej a pod. skupine a ktorý prejavuje toto vedomie: uvedomelý občan • presvedčený: uvedomelý, presvedčený prívrženec hnutia • vedomý • uvedomený (ktorý si uvedomuje poslanie splniť istý cieľ): vedomé, uvedomené používanie spisovného jazyka • zastar. povedomý
presvedčený príd. majúci istotu v niečom, majúci vlastný pevný názor; byť presvedčený o niečom bezpečne vedieť niečo, byť si istý niečím: Sú sväto-sväte presvedčení, že musia osvietenejšie ponímať svet. (Tat.) Bol už vopred presvedčený, že pri skúške neobstojí. (Zúb.); oduševnená a presvedčená mládež (Gab.); p-í komunisti z presvedčenia; presvedčený o prednostiach strany (Fr. Kráľ); Ján sa odmlčuje, ale presvedčený nie je. (Zúb.); je tuho p. (Kuk.)
presvedčený príd ktorému bola dokázaná vina, usvedčený: Daniel Czuzy, gako preswedčenj zlodeg, wen z chotara se na try roky proscribuge (BOCA 1773); ona giž prweg lži preswedčena, hodnowernost nezasluži (PUKANEC 1790) F. (remenár) nemal nic, a to odtud (svedok) wie, že od neboheho Kerszicza pocsul, kdi remenarowy Kerszicz na ocsy nametal: Ty preswecsenecz preswecseny, nemal sy nic, len sy w dome Diossouskom falosne imanga priwlastnil (KRUPINA 1745) v nadávke