prestať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. zastaviť, skončiť istú činnosť: p. sa učiť, p. pracovať, spievať; prestaň s tým plačom!
2. (o javoch) skončiť sa, zaniknúť; prerušiť sa: neos. p-lo pršať; p-la ju bolieť noha; spev p-l;
nedok. prestávať -a
končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje
slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda
tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa • utíchať • stíchať • utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje • mĺknuť • umĺkať • zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú • ustávať • prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával • usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá • mrieť • zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera • upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa
p. aj slabnúť
tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať sa • miznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznú • kapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape
2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať sa • vytrácať sa • zanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajú • miznúť • prestávať: spev prestával • ubúdať • zmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujú • expr. prchať: radosť z nás prchá • padať: zábrany, predsudky padajú
3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať sa • odchádzať • expr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú
tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievať • tupiť sa • otupovať sa • zried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval sa • slabnúť: žiaľ otupieval, slabol • prestávať • zanikať • prechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal
prestať, -stane, -stanú, -stal, rozk. -staň dok.
1. (s neurč. nedok. slovesa, s čím, zried. i v čom) prerušiť, zastaviť, skončiť nejakú činnosť (o osobách i o veciach): Prestali sme sa zhovárať. (Stod.) Prestal sa učiť. (Tim.) Ani na chvíľu neprestala vyšívať. (Vaj.) Prestal byť pánom svojej vôle. (Urb.) Prestal vec brať naľahko. (Taj.) Stroje prestali pracovať. (Kuk.) Čas prestal preňho jestvovať. (Zúb.) Prestalo srdce biť (J. Kráľ) človek zomrel. Letné slnko prestalo hriať. (Ondr.); prestalo pršať; Zdola sa prestalo dymiť. (Hor.) Chceš ustúpiť, aby ti prestalo byť clivo? (Kuk.); prestaň!, prestaňte! napomenutie, rozkaz, zahriaknutie, zastavenie niekoho v nejakej činnosti: Pišta, prestaň (plakať), veď ti to ani nesvedčí. (Stod.); nevie, kedy má prestať nepozná mieru; Prestaň mi, Ďuro, s takými rečami. (Laz.) Už by mohli prestať s tými obeťami. (Urb.) Kedy už prestaneš s tou politikou? (Krno) Matka chcela ju utíšiť, aby prestala so slzami. (Jes.) Razom prestali v robote. (Tat.) Prestali v tanci. (Jes.)
2. skončiť sa, zaniknúť, prerušiť sa; zmiznúť, ukončiť svoje jestvovanie: Spev náhle prestane. (Heč.) Dážď prestal. (Vaj.) Prestali exekúcie. (Jes.) Reč prestala ako s mojím pravým, tak i ľavým susedom (Pláv.) skončil sa rozhovor. Ich styky prestali nadobro. (Jégé) Búrka neprestala. (Jil.) Všetky bolesti prestali. (Jégé) Hudba prestala razom. (Kuk.);
nedok. prestávať, -a, -ajú
prestávať p. prestať