Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prerobiť dok.

1. inak al. lepšie urobiť al. podstatne upraviť: p. nábytok, šaty

2. znova, inak spracovať, prepracovať: p. štúdiu, plán

3. spôsobiť zmenu, zmeniť, premeniť: žena ho celkom p-la; svet nep-š

4. hovor. prísť o peniaze, utrpieť stratu, škodu: pri predaji p-l kopu peňazí;

nedok. prerábať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prerobiť ‑í ‑ia dok.

adaptovať uspôsobiť na iné podmienky • zadaptovaťprispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeumupraviťprerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hruzvyknúťprivyknúťnavyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu


prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohuodpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšempreklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmoexpr.: preklepkaťpreťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sámpoprepisovať (viac vecí)

2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesneodb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovaťprerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobilopraviťzmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na detipoprepisovať (postupne, na viaceré osoby)


prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavaťadaptovaťprispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniťpremeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


prestavať 1. znova al. inak postaviť • prestaviť: rodičovský dom prestavili, prestavaliprebudovať (od základu zmeniť) • prerobiť: budovu prebudujú, prerobia na školu

2. úsilím, tvorivou činnosťou dať niečomu novú, lepšiu podobu, zmeniť na lepšie • pretvoriť: školský systém treba prestavať, pretvoriťpreorganizovať (organizovaním): preorganizovať športový život v mesteprebudovať (od základu): prebudovanie výchovného systému


upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliskasformovaťvyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasyurovnaťpopraviťdať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihriskozregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto riekyusmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniťponaprávaťpoupravovaťzried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiťuspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanieadaptovaťprerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériupozmeniťobmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviekkniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolnostínovelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiťpripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsobspracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

4. p. usmerniť 1


zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviťvykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonámexpr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadiónhovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovaťusporiadaťhovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšielzastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj životexpr. narafičiťnastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiťzaistiťpostarať saobstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiťprispôsobiťupraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratóriumprerobiťadaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu


zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prerábať1, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čo na čo) prepracúvať, opravovať, robiť z niečoho niečo iné; meniť: Pustiny prerábal na úrodnú zem. (Urb.) Dal prerábať kuchyňu. (Vans.); p. šaty, kabát; p. úlohu; znovu niečo p.; všetko od základov p.; Prerábala na nový čepiec a šlafrok vatový. (Jes.)

2. (koho) mravne, ideovo meniť, formovať charakter niekoho: Prerábala ho (Pavla) svojím pohľadom, pôsobiacim ako slnečné lúče. (Pláv.) Slovákov prerábali na Maďarov. (Kuk.);

dok. prerobiť1


prerobiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čo na čo) urobiť z niečoho niečo iné, prepracovať: p. dom (Tim.); Starý domec prerobil na stajňu. (Taj.) Palárik prerobil „Drotára“. (Vlč.); p. šaty prešiť; chodiť v prerobenom kabáte; p. si blúzu (Šolt.);

2. (koho na koho, kniž. i v koho) zmeniť, premeniť niekoho: Myslela si, že ho prerobí na iného človeka. (Al.) Prerobia nás v nich (v Maďarov), ani nezbadáme ako. (Kuk.);

nedok. prerábať1

prerobiť2, -í, -ia dok. hovor. (čo) prísť o peniaze, o zárobok: Len aby sme neprerobili, čo sme zarobili. (Hor.) Pri predaji prerobili sto korún;

nedok. prerábať1, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

prerobiť dokonavé sloveso
(ja) prerobím VKdsa+; (ty) prerobíš VKdsb+; (on, ona, ono) prerobí VKdsc+; (my) prerobíme VKdpa+; (vy) prerobíte VKdpb+; (oni, ony) prerobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prerobil VLdsam+; (ona) prerobila VLdsaf+; (ono) prerobilo VLdsan+; (oni, ony) prerobili VLdpah+;
(ty) prerob! VMdsb+; (my) prerobme! VMdpa+; (vy) prerobte! VMdpb+;
(nejako) prerobiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor