prerábať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čo na čo) prepracúvať, opravovať, robiť z niečoho niečo iné; meniť: Pustiny prerábal na úrodnú zem. (Urb.) Dal prerábať kuchyňu. (Vans.); p. šaty, kabát; p. úlohu; znovu niečo p.; všetko od základov p.; Prerábala na nový čepiec a šlafrok vatový. (Jes.)
2. (koho) mravne, ideovo meniť, formovať charakter niekoho: Prerábala ho (Pavla) svojím pohľadom, pôsobiacim ako slnečné lúče. (Pláv.) Slovákov prerábali na Maďarov. (Kuk.);
dok. prerobiť1
prerábať2 p. prerobiť2
prerobiť, -í, -ia dok.
1. (čo, čo na čo) urobiť z niečoho niečo iné, prepracovať: p. dom (Tim.); Starý domec prerobil na stajňu. (Taj.) Palárik prerobil „Drotára“. (Vlč.); p. šaty prešiť; chodiť v prerobenom kabáte; p. si blúzu (Šolt.);
2. (koho na koho, kniž. i v koho) zmeniť, premeniť niekoho: Myslela si, že ho prerobí na iného človeka. (Al.) Prerobia nás v nich (v Maďarov), ani nezbadáme ako. (Kuk.);
nedok. prerábať1
prerobiť2, -í, -ia dok. hovor. (čo) prísť o peniaze, o zárobok: Len aby sme neprerobili, čo sme zarobili. (Hor.) Pri predaji prerobili sto korún;
nedok. prerábať1, -a, -ajú