prepustiť -sť/-i! dok.
1. pustiť na slobodu, dať slobodu: p. väzňa, zajatca
2. zbaviť povinností, záväzkov, uvoľniť: p. niekoho zo zamestnania; p. jeden ročník z vojenskej služby
3. dovoliť ísť, odísť, pustiť: p. pacienta z nemocnice, p. žiakov zo školy, stráže ho p-li cez bránu
4. umožniť preniknutie niečoho: izolácia nep-í vodu
5. povoliť realizáciu, rozširovanie ap.: p. článok až po redakčnej úprave
6. zriecť sa v niečí prospech: p. niekomu lístok na futbal; p. priateľovi chatu na leto;
nedok. prepúšťať -a
postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísť • pokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsok • posunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciam • pomknúť sa • pomyknúť sa • podať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa ešte • potisnúť sa • potlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestili • postrčiť sa (postúpiť po náraze)
2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiť • urobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrok • kvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)
3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratovi • prenechať • prepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miesto • dať • odovzdať • poslať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie
predať 1. dať niekomu niečo za peniaze (op. kúpiť): predať pozemok, dom • speňažiť: dobre predal, speňažil auto; speňažiť starožitnosť • slang. streliť: strelil mi obraz za 1000 korún • pustiť • prepustiť (ponechať niečo niekomu za peniaze): prepusti mi pár vriec cementu • odpredať (časť al. po častiach): odpredať niekomu z vlastnej úrody jabĺk • vydražiť • vylicitovať (predať na dražbe): vylicitovať obraz • popredať • rozpredať • vypredať (postupne väčšie množstvo al. všetko): popredať dobytok, rozpredať majetok, vypredať vstupenky • expr. prekupčiť (kúpou vymeniť): prekupčil mačku za zajaca • hovor., obyč. pejor. zhandlovať: zhandlovať starý bicykel • predražiť (predať za neúmerne vysokú cenu): tovar viacerí súkromníci predražili
2. p. zradiť 1
prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiť • odstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkovi • ponechať • nechať • dať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenu • vydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciu • prepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónku • zložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželke • zveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory banke • popustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie
prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)
2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku
pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicu • uvoľniť • popustiť • povoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opraty • upustiť: schválne upustila vreckovku
2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustku • uvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deň • vypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia
3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzinca • pripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili
4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístroj • otvoriť • hovor.: zapáliť • zažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízor • spustiť: spustiť stroj
5. p. prdnúť
vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)
2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)
3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať
4. p. minúť 1
prepustiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok.
1. (koho) pustiť na slobodu, dať niekomu voľnosť pohybu; uvoľniť: p. väzňa, otroka; p. niekoho z väzenia, z otroctva, zo zajatia; podmienečne prepustenie; p. pacienta z nemocnice, z ústavného ošetrovania; Na jar prepustili Ivana z liečenia. (Šolt.)
2. (koho) rozviazať s niekým pracovný pomer; uvoľniť zo služby: p. robotníka z továrne, z práce; p. zamestnanca; p. niekoho zo služby; Traja pokaličení prepustení vojaci. (Jégé) Robotníkom hrozilo prepustenie z práce. (Jil.) Doručili mu list, že je prepustený, lebo poškodil banku o milióny. (Jes.); zastar. p. učňa (z učenia) dať mu výučný list;
3. (koho) nechať ísť, odísť, pustiť po ukončení rozhovoru, návštevy ap.: Svedkom richtár vynadal a prepustil ich. (Ráz.) Inokedy prepustila by žobráka i bez almužny. (Kuk.) Plakal a prosil, aby ho prepustili v pokoji. (Taj.) Darku prepustil richtár stručným: „Môžeš ísť.“ (Chrob.) Vítal ľudí s výsmechom, nakoniec ich milostivo prepustil. (Letz)
4. (koho, čo) nechať prejsť, pustiť: Na lavičku prepustil ju napred. (Tim.) (Anna) zastala, aby prepustila povoz. (Vaj.) Dala som jej priepustný lístok, stráže ju musia prepustiť. (Urbk.) Musel behať od Annáša ku Kaifášovi, aby ho bez učenia prepustili na skúškach. (Jégé) Žiadali hlavu cenzora, ktorý článok prepustil (Letz) dovolil uverejniť.
5. (čo) dovoliť, umožniť, aby niečo prešlo, preniklo, uniklo cez niečo: látka neprepustí vzduch; Hustá koruna lipy neprepustila ani kvapky dažďa. (Vaj.); stena prepustí vlhkosť; Viečka neprepustia dážď slnečných lúčov. (Jil.)
6. (čo, koho komu) odstúpiť, prenechať, zriecť sa niečoho (niekoho) v prospech iného; požičať: Prepustila svoju dvoranu mládeži na ples. (Kuk.) To je moja izbička, ale ja vám ju prepustím. (Jégé) Ak chcete, môžete ísť miesto mňa, prepustím vám svoje miesto. (Jil.) Prepustíte mi, pani Vraniaková, za decinku sladkej smotany? (Tat.) Aspoň dreva jej prepustíme. (Gab.); p. pracovníka inému úseku;
nedok. prepúšťať, -a, -ajú