Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prepracovať dok.

1. znova, inak spracovať, prerobiť: p. článok, p-né vydanie knihy

2. dôkladne spracovať, vypracovať: p. pôdu; p. cesto vymiesiť;

nedok. prepracúvať, prepracovávať -a

// prepracovať sa

1. usilovnou prácou k niečomu dospieť, dopracovať sa: p. sa k jadru problému, p. sa k istému názoru

2. prácou sa unaviť, vyčerpať sa: od p-nia nemôže spať, p-ný vedúci;

nedok. prepracúvať sa, prepracovávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prepracovať ‑uje ‑ujú dok. (prerobiť); prepracovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

prebiť sa úsilím prekonať prekážky (fyzické, existenčné, psychické a pod.) • pretlačiť saprebojovať sa: armáda sa prebila, prebojovala cez hory; prebiť sa, pretlačiť sa na vedúce miestopretisnúť sapreryť sapren. expr.: prehryznúť saprehrýzť sa: prehrýzli sa ťažkými začiatkamiprepracovať sa (vytrvalou prácou k niečomu dospieť) • preniknúťpredrať sa: v poslednej fáze boja pretekár prenikol, predral sa do čelaexpr. prekľuť sa: prekľula sa cez zástup ľudí až ku mneexpr.: presekať saprerúbať sa (bojom sa odniekiaľ niekam dostať): presekať sa, prerúbať sa k pevnostiprekliesniť sa (s námahou): prekliesniť sa húštinoupreraziť (násilím sa prebiť): vojská prerazili cez priesmykexpr. prepliesť sa (prebiť si cestu cez niečo, pomedzi niečo): prepliesť sa cez prekážkyexpr. pretrápiť sa (s ťažkosťami prežiť): dajako sa pretrápimeexpr. pretĺcť sa (s ťažkosťami v živote obstáť): chlapec sa dajako v cudzine pretlčie


prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohuodpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšempreklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmoexpr.: preklepkaťpreťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sámpoprepisovať (viac vecí)

2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesneodb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovaťprerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobilopraviťzmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na detipoprepisovať (postupne, na viaceré osoby)


prepracovať sa 1. p. prebiť sa 2. p. unaviť sa


prepracovať 1. p. prerobiť 1 2. p. vypracovať 1


prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavaťadaptovaťprispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniťpremeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustalvyčerpať savysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilíukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukonápoet. znaviť sakniž.: umdlieťzomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdleniahovor.: prepäťprepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepolprepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovanýupracovať sazrobiť sahovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaníhovor. expr.: uťahať sasťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domuhovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sahovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiaholhovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapalstrhať saexpr. uštvať sazodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodraliumoriť sazmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umoriliexpr. utrmácať sahovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládzehovor. expr.: zmordovať saumordovať sadomordovať sadoťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahaliexpr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom


vyčerpať sa fyzickou al. duševnou námahou sa zbaviť síl • vysiliť sa: nevydrží nijakú záťaž, hneď sa vyčerpá, vysilíustaťukonať saunaviť sakniž. znaviť sa: pri robote ľahko ustane, ukoná sa, unaví saumoriť sazmoriť sa (obyč. duševne): umorí sa starosťou o detiprepracovať sazrobiť sa (príliš intenzívnou prácou) • hovor. expr.: uťahať sasťahať sauštvať saukoňovať sazmordovať saumordovať sa: pri sťahovaní sme sa poriadne uťahali, sťahali, ukoňovali; uštvať sa chodením po obchodochstrhať sa: strhať sa pri učení, pri stavbe domukniž.: umdlieťzomdlieť (veľmi sa vyčerpať): robiť do zomdleniaexpr. umolestovať sa: umolestovaný učiteľzničiť sa: pri deťoch sa celkom zničilaexpr. pretrhnúť sa (prílišnou robotou sa vyčerpať): šiel sa pretrhnúť v prácivyžiť sa (stratiť silu, úrodnosť; obyč. o pôde): zem sa už vyžila, nerodí


vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy) • vyhotoviťzhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciurozpracovaťprehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadeniaurobiťzostrojiťskonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plánzostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programuprepracovať (znova, dôkladnejšie)

2. remeselne, ručne al. strojom dať niečomu žiadanú podobu • vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastkyurobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobkuzhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdobyvyrobiťgarb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná kožavymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prepracovať, -uje, -ujú dok.

1. (čo) znovu spracovať, prerobiť: vrátiť návrh na prepracovanie (Bodic.); p. rukopis práce; p. prednášku, referát, zprávu, článok;

2. (čo; čo čím) dôkladne vypracovať, spracovať: dôkladne p. metódu, teóriu; p. pôdu (orbou) (pred sadením, siatím);

nedok. prepracúvať i prepracovávať, -a, -ajú

|| prepracovať sa

1. (k čomu i bezpredm.) vytrvalou prácou k niečomu dospieť; dosiahnuť niečo: Po úvode prepracoval sa (Boháček) k jadru. (Urb.) Aj taký slabý chlap prepracoval sa, ale utrápili ho. (Taj.)

2. príliš sa vyčerpať namáhavou prácou: Vedel, koľko sa treba učiť, aby sa neprepracoval. (Al.);

nedok. prepracúvať sa i prepracovávať sa

Morfologický analyzátor

prepracovať dokonavé sloveso
(ja) prepracujem VKdsa+; (ty) prepracuješ VKdsb+; (on, ona, ono) prepracuje VKdsc+; (my) prepracujeme VKdpa+; (vy) prepracujete VKdpb+; (oni, ony) prepracujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prepracoval VLdsam+; (ona) prepracovala VLdsaf+; (ono) prepracovalo VLdsan+; (oni, ony) prepracovali VLdpah+;
(ty) prepracuj! VMdsb+; (my) prepracujme! VMdpa+; (vy) prepracujte! VMdpb+;
(nejako) prepracujúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

prepracovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor