Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prepadnúť -e -ú -dol dok.

1. padnúť cez niečo: zrno p-lo cez riečicu

2. náhle, nenazdajky zaútočiť; hovor. expr. nečakane navštíviť, nečakane sa na niekoho obrátiť: vojaci p-li mesto; p-l ho ešte v posteli; p. ministra otázkami

3. náhle postihnúť, zasiahnuť: p-l ma kašeľ; p-la ju choroba; p-lo ho zúfalstvo

4. dostať sa do moci niečoho, podľahnúť niečomu: p. panike, strachu

5. stratiť platnosť; prejsť do vlastníctva niekoho, niečoho (ako trest): lístky do divadla p-li; majetok p-l v prospech štátu

6. utrpieť neúspech (pri ver. predvedení ap.): koncert u divákov p-l

7. neprospieť v škole: p. z chémie, žiak p-l

(je tu tak, že) jablko by nep-lo plno;

nedok. prepadať1 -á, prepadávať -a, prepadúvať -a

// prepadnúť sa

1. klesnúť nižšie, pod istú úroveň: hrob sa p-l; strecha sa p-la

2. expr. zmiznúť, stratiť sa: p-li sa medzi domami; šťastie sa p-lo

akoby sa bol do → zeme p-l; div sa nep-e od hanby veľmi sa hanbí; nech sa na mieste p-m! zakliatie sa;

nedok. prepadať sa, prepadávať sa, prepadúvať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prepadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.; prepadnúť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


prepadnúť sa 1. p. klesnúť 1, sadnúť 4 2. p. stratiť sa 1, zmiznúť 1


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúťposadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličkyexpr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravenádet.: hačnúť sihačkať si: Pekne si hačkaj!expr.: ľapnúť silofnúť silopnúť sitrocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zemzasadnúťusadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stolaprisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňurozložiť saexpr.: uvelebiť sausalašiť sarozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom miesteexpr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo fotelikniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukeposadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatryexpr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníkyposadnúťpoposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúťnastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sausadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúťusadiť sauľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahlapoklesnúť: piesok poklesol na dnokľaknúť: hlina kľaklaprepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúťdosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prepadnúť1, -ne, -nú, -dol dok.

1. padnúť cez niečo do niečoho, niekam: Na plachte sediac nemusím sa báť, že prepadnem do voza. (Kuk.) Pýtal sa, či tam niet dajakej diery, či neprepadne ňou do humna. (Urb.)

nemá kde jablko prepadnúť všetko je plné;

2. (koho) náhle zasiahnuť: Prepadol ma prudký smiech. (Šolt.) Cestou prepadnú Joža driemoty. (Ráz.) Koho tá búrka pod holým nebom prepadla, bude ten pamätať. (J. Chal.) Prepadlo ho zúfalstvo. (Tat.) Prepadla nás nejaká choroba. (Laz.)

3. (čomu, komu) podľahnúť niečomu, dostať sa do moci, do vplyvu niekoho al. niečoho: p. strachu, obavám, panike; Mnohí prepadli tomuto zmätku. (Rúf.) Ospravedlň sa, bo ináč prepadneš smrti! (Kal.) budeš usmrtený. Hodil rukou na tie diablovi prepadnuté kraje. (Záb.)

4. prestať byť majetkom niekoho, kto nesplnil nejakú povinnosť, nedodržal nejakú lehotu ap.: Oplakáva peniaze, čo u Mojžiša prepadli. (Kuk.) Možno, že už celá moja roľa, keď si porátate, vám prepadne. (Taj.) Majetok prepadne v prospech štátu.

5. stratiť platnosť: Nie je jedno, kto cestuje na platný lístok? Veď by bol aj tak prepadol. (Karv.)

6. mať neúspech pri nejakom verejnom vystúpení, neprospieť v škole: Hra prepadla. (Barč) Tak sa stalo, že sme pár hlasmi prepadli. (Taj.) Návrh len-len že neprepadol. (Jes.) Prepadol u otca i u dcéry so svojou žiadosťou. (Šolt.) Na právnickej skúške prepadol. (Záb.) Prepadol z francúzštiny. (Rys.);

nedok. prepadať1, -á, -ajú, prepadávať1 i prepadúvať1, -a, -ajú

|| prepadnúť sa

1. klesnúť, znížiť sa, spadnúť do prázdneho priestoru: Hroby sa prepadli. (Pláv.) Jedna stena sa prepadne. (J. Kráľ) Nad stajňou už niet povaly — prepadla sa. (Kuk.) Brucho sa im prepadne od prázdnoty. (Vám.) Nikto sa nemôže prepadnúť do výkopu. (Bedn.)

2. expr. stratiť sa, zmiznúť: Prepadlo sa všetko, šťastie, pokoj, krása. (Kuk.) Chlapi sa vykradli a prepadli sa medzi stavaním. (Ráz.) Zbojníci sa bez stopy prepadnú. (Kal.) Zvieratko sa prepadne kdesi v zemi. (Ráz.) Najradšej by sa bol v tej chvíli prepadol pod čiernu zem. (Min.) Prepadnite sa i s vaším sedliackym chlebom! (Dobš.) odíďte, straťte sa!

akoby sa do zeme prepadol zmizol bez stopy; div sa neprepadne od hanby veľmi sa hanbí; Nech sa na mieste prepadnem! zakliatie sa;

nedok. prepadať sa, prepadávať sa i prepadúvať sa


prepadnúť2, -ne, -nú, -dol dok. (koho, čo) napadnúť, znenazdajky zaútočiť, oboriť sa na niekoho: Vaši ľudia nás prepadli ako zbojníci. (Kal.) Šimon je na dvore a prepadne ma s nožom. (Al.) Ženské sa búrili a chceli hrad prepadnúť. (Ráz.);

nedok. prepadať2, -á, -ajú, prepadávať2 i prepadúvať2, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

prepadnúť dokonavé sloveso
(ja) prepadnem VKdsa+; (ty) prepadneš VKdsb+; (on, ona, ono) prepadne VKdsc+; (my) prepadneme VKdpa+; (vy) prepadnete VKdpb+; (oni, ony) prepadnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prepadol VLdsam+; (ona) prepadla VLdsaf+; (ono) prepadlo VLdsan+; (oni, ony) prepadli VLdpah+;
(ty) prepadni! VMdsb+; (my) prepadnime! VMdpa+; (vy) prepadnite! VMdpb+;
(nejako) prepadnúc VHd+;
prepadnúť_1 prepadnúť prepadnúť_2 prepadnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

prepadnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor