prepustiť -sť/-i! dok.
1. pustiť na slobodu, dať slobodu: p. väzňa, zajatca
2. zbaviť povinností, záväzkov, uvoľniť: p. niekoho zo zamestnania; p. jeden ročník z vojenskej služby
3. dovoliť ísť, odísť, pustiť: p. pacienta z nemocnice, p. žiakov zo školy, stráže ho p-li cez bránu
4. umožniť preniknutie niečoho: izolácia nep-í vodu
5. povoliť realizáciu, rozširovanie ap.: p. článok až po redakčnej úprave
6. zriecť sa v niečí prospech: p. niekomu lístok na futbal; p. priateľovi chatu na leto;
nedok. prepúšťať -a
prepustiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok.
1. (koho) pustiť na slobodu, dať niekomu voľnosť pohybu; uvoľniť: p. väzňa, otroka; p. niekoho z väzenia, z otroctva, zo zajatia; podmienečne prepustenie; p. pacienta z nemocnice, z ústavného ošetrovania; Na jar prepustili Ivana z liečenia. (Šolt.)
2. (koho) rozviazať s niekým pracovný pomer; uvoľniť zo služby: p. robotníka z továrne, z práce; p. zamestnanca; p. niekoho zo služby; Traja pokaličení prepustení vojaci. (Jégé) Robotníkom hrozilo prepustenie z práce. (Jil.) Doručili mu list, že je prepustený, lebo poškodil banku o milióny. (Jes.); zastar. p. učňa (z učenia) dať mu výučný list;
3. (koho) nechať ísť, odísť, pustiť po ukončení rozhovoru, návštevy ap.: Svedkom richtár vynadal a prepustil ich. (Ráz.) Inokedy prepustila by žobráka i bez almužny. (Kuk.) Plakal a prosil, aby ho prepustili v pokoji. (Taj.) Darku prepustil richtár stručným: „Môžeš ísť.“ (Chrob.) Vítal ľudí s výsmechom, nakoniec ich milostivo prepustil. (Letz)
4. (koho, čo) nechať prejsť, pustiť: Na lavičku prepustil ju napred. (Tim.) (Anna) zastala, aby prepustila povoz. (Vaj.) Dala som jej priepustný lístok, stráže ju musia prepustiť. (Urbk.) Musel behať od Annáša ku Kaifášovi, aby ho bez učenia prepustili na skúškach. (Jégé) Žiadali hlavu cenzora, ktorý článok prepustil (Letz) dovolil uverejniť.
5. (čo) dovoliť, umožniť, aby niečo prešlo, preniklo, uniklo cez niečo: látka neprepustí vzduch; Hustá koruna lipy neprepustila ani kvapky dažďa. (Vaj.); stena prepustí vlhkosť; Viečka neprepustia dážď slnečných lúčov. (Jil.)
6. (čo, koho komu) odstúpiť, prenechať, zriecť sa niečoho (niekoho) v prospech iného; požičať: Prepustila svoju dvoranu mládeži na ples. (Kuk.) To je moja izbička, ale ja vám ju prepustím. (Jégé) Ak chcete, môžete ísť miesto mňa, prepustím vám svoje miesto. (Jil.) Prepustíte mi, pani Vraniaková, za decinku sladkej smotany? (Tat.) Aspoň dreva jej prepustíme. (Gab.); p. pracovníka inému úseku;
nedok. prepúšťať, -a, -ajú