Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs ssj hssj

prepustiť -sť/-i! dok.

1. pustiť na slobodu, dať slobodu: p. väzňa, zajatca

2. zbaviť povinností, záväzkov, uvoľniť: p. niekoho zo zamestnania; p. jeden ročník z vojenskej služby

3. dovoliť ísť, odísť, pustiť: p. pacienta z nemocnice, p. žiakov zo školy, stráže ho p-li cez bránu

4. umožniť preniknutie niečoho: izolácia nep-í vodu

5. povoliť realizáciu, rozširovanie ap.: p. článok až po redakčnej úprave

6. zriecť sa v niečí prospech: p. niekomu lístok na futbal; p. priateľovi chatu na leto;

nedok. prepúšťať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prepúšťať ‑a ‑ajú nedok.

prepúšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prepustiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok.

1. (koho) pustiť na slobodu, dať niekomu voľnosť pohybu; uvoľniť: p. väzňa, otroka; p. niekoho z väzenia, z otroctva, zo zajatia; podmienečne prepustenie; p. pacienta z nemocnice, z ústavného ošetrovania; Na jar prepustili Ivana z liečenia. (Šolt.)

2. (koho) rozviazať s niekým pracovný pomer; uvoľniť zo služby: p. robotníka z továrne, z práce; p. zamestnanca; p. niekoho zo služby; Traja pokaličení prepustení vojaci. (Jégé) Robotníkom hrozilo prepustenie z práce. (Jil.) Doručili mu list, že je prepustený, lebo poškodil banku o milióny. (Jes.); zastar. p. učňa (z učenia) dať mu výučný list;

3. (koho) nechať ísť, odísť, pustiť po ukončení rozhovoru, návštevy ap.: Svedkom richtár vynadal a prepustil ich. (Ráz.) Inokedy prepustila by žobráka i bez almužny. (Kuk.) Plakal a prosil, aby ho prepustili v pokoji. (Taj.) Darku prepustil richtár stručným: „Môžeš ísť.“ (Chrob.) Vítal ľudí s výsmechom, nakoniec ich milostivo prepustil. (Letz)

4. (koho, čo) nechať prejsť, pustiť: Na lavičku prepustil ju napred. (Tim.) (Anna) zastala, aby prepustila povoz. (Vaj.) Dala som jej priepustný lístok, stráže ju musia prepustiť. (Urbk.) Musel behať od Annáša ku Kaifášovi, aby ho bez učenia prepustili na skúškach. (Jégé) Žiadali hlavu cenzora, ktorý článok prepustil (Letz) dovolil uverejniť.

5. (čo) dovoliť, umožniť, aby niečo prešlo, preniklo, uniklo cez niečo: látka neprepustí vzduch; Hustá koruna lipy neprepustila ani kvapky dažďa. (Vaj.); stena prepustí vlhkosť; Viečka neprepustia dážď slnečných lúčov. (Jil.)

6. (čo, koho komu) odstúpiť, prenechať, zriecť sa niečoho (niekoho) v prospech iného; požičať: Prepustila svoju dvoranu mládeži na ples. (Kuk.) To je moja izbička, ale ja vám ju prepustím. (Jégé) Ak chcete, môžete ísť miesto mňa, prepustím vám svoje miesto. (Jil.) Prepustíte mi, pani Vraniaková, za decinku sladkej smotany? (Tat.) Aspoň dreva jej prepustíme. (Gab.); p. pracovníka inému úseku;

nedok. prepúšťať, -a, -ajú

prepustiť [pre-, pro-] dk
1. koho pustiť na slobodu niekoho, dať slobodu niekomu: wssichni wieznowe magi propussczeni byti (TRNAVA 1460 SČL); mitny rekol: Wezen sy, ya tie nepropustim (TRENČÍN 1592); kdy na tych chotarech cžloweka chitily, ginacže nebil prepussten, než se musel wimyenaty (KRUPINA 1692); nassich spoluobiwateluw w žalare postawenich prepustily (TURANY 1713); captivos dimittere: wezné propustiti (WU 1750)
2. koho oslobodiť od záväzkov, uvoľniť zo služby niekoho: ya, Filip, rotmistr, oznamugi timtem listem, ze gest Anthony s Tessyna doslussyl y ya gsem geho propustil (KRUPINA 1552); geslyže ten wystal čas a w uceny swem statečne se (učeň) drzal, tak magster bude powynny ho prepustyty (CA 1663); horni mlinar nebil dostatecny mlin opatrowat, teho sme prepustily (RAJEC 1737)
3. (odkiaľ) koho dovoliť ísť, odísť niekomu: pana Iana pani nechteli przepustiti, ze giss neskoro bolo przecz giti (TRENČÍN 1580); nebylo by to pekne, gestli bych dobreho pritele meho z meho pribytku strizliweho propustil a neopogil (SP 1696); ulapili rodičé dcéru swú, poljbili gu y prepústili gjti (KB 1757); biskup bez almuž(ny) zadneho chudeho neprepustyl (MC 18. st);
x. pren Pane, propust služebnyka sweho z bjd sweta toho (KK 1709) nechaj ho zomrieť
4. koho nechať prejsť, nezadržať, pustiť niekoho: Ssteffana ma Maczko swobodne pres swuoy dwuor do sweho humna, kdy s pole bude zwažet, propustit (L. TRNOVEC 1572); Nemecz ydye od Presspurku, abi cez Wah pohana neprepustil (TRENČÍN 1663); wolar wrbicky prepustyl statok na tuto stranu (LIPTOV 1693); zadneho neznameho bez pasussa prechadzagiciho czloweka nepotrebno prepustiti (HRANOVNICA 1782)
5. čo dovoliť, umožniť, aby niečo prešlo, preniklo cez niečo: (odvar) preceď pres šatku a prepust pres černy papir (HT 1760); sadlo svinské a capové zmíšané nad ohňem topí sa, stopené prez čistú plátenú šatu do čistéj nádobi bívá prepustené (BR 1785)
6. čo odstúpiť, prenechať, zriecť sa niečoho v prospech iného; požičať niečo: k tomu prepustil mu Girik Kianka, bratru swemu, hriadku maliczku (L. TRNOVEC 1580); pany Juditha pastorkowy swemu wssecke luky dobrowolne bez wsseho prepustila (KRUPINA 1644); ya sem se opowažil panuw za pomoc žadat, co sem y wiziskal, nam patnact koscuw y ze wsseckim načinim k tomu potrebnim prepustily (TRENČÍN 1706)
7. čo komu vydať niekomu niečo zadržané: pane Petrassy, zwobot swe penieze a on gest gich propustil a kazal panv daty (ŽK 1453); gestly ten spolusused se bude porownawaty s tym czlowekem, od ktereho wzal statek, Wassy Milost raczte prepustyty gemu to obyle, ktere ma tam stawene (SITNO 1596); konye jako contrabant držy, len tak po dwore chodye a na moge prosby na kratcze nechcze propustyty (SUČANY 1622); hladayce nass sused woly a spytuycze se tychze koscow o nye, kteremu k odpowedy daly, že ych ony odnyaly, takže nechteyce ony gych darmo prepustyt (H. SÚČA 1720)
8. čo (o vredoch ap.) rozpučiť niečo: hlyza anebo pryskýr wywrhla se zewnitr, udielagicz topeničzku a prywazugicz, do tretiho dne se zebere a propusti (KORYČANY 1560); hlyza zebrana tymto se propusty (HL 17. st); kdiss wol wssj ma, ten mechurik, kteri pod gazikom uwidiš, prepust, strati wssy (PR 18. st)
9. čo dovoliť, umožniť niekomu niečo vykonať: odtud jsme nobilisimam dominationem relegovani, aby nam učinila spomoženi a tie krivdy, ktere se nam nachazeji od žida Jakuba, do konce nepropustila činiti (DRIENČANY 1683 LP); prepúšťať, prepušťovať ndk k 1: mnozi ludje k ponekolko tidnoch swogich brawcow w krmniku pritwaranich nachazeli a nekterich y ga sam ze ženu potagomne sem prepussčal (HRÁDOK 1715); knižata wazňum žywot darugu a praznych ze žalare propussčagu (CDu 18. st); k 2: ja tebe ze wsseczkeho propusscziem a swobodim (ŽK 1489); včna žaden (majster) pred geho vrjzenjm a vstanowenym časem nech neprepusstj (CA 1681); ktery w plawnictwy prácu swú wikonali, prepusstagú se k swym (PT 1778); k 3: (páni) wsseckých otrhaných a od polj nahých od sebe propusťagu aneb wyháňagu (MP 1718); Spasitel newdecnych z bolastu a ze zalostu od seba propussta (MK 18. st); k 4: yaknahle prechodil statek za iarok a bili tam Hibania, hnedki (Vrbičania) wolaly, abi neprepusstaly, že zaimu (LIPTOV 17. st); k 6: Puczek tuz rolu gemu (bratrancovi) propustuge (ŽILINA 1566); tak tobe twrdim s tim mim psanim, ya Marta, tobe Dorka, aby sy užiwala (kopanice) smele a na žadni gini rod neprepusstiala (OČOVÁ 1681); prepustievať frekv k 1: Pilat w swatek propustiewal gedneho z weznu (Le 1730); prepustiť sa dk uvoľniť sa: ga sem zastawu mela osm mesiczu a gyz se se mne propustila (SKALICA 1640)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu