prepáčiť -i dok. odpustiť nevhodné konanie al. priestupok: p. urážku; to mu nemôžem p.; p-te, že vyrušujem; s p-ením zdvorilostné formuly;
nedok. prepačovať
odpustiť prestať mať pocit (oprávneného) hnevu al. nevyvodiť trest za urážku, priestupok, za nevhodné konanie a pod. • prepáčiť • prehľadieť: odpustili mu, prepáčili mu nerozvážny čin; matka všetko prehľadela • hovor. pardonovať: neporiadnosť nám nepardonovali • zabudnúť (prestať mať na pamäti): urážku ti nikdy nezabudnem • nemať za zlé • nehnevať sa: nemajte mi za zlé, nehnevajte sa, prosím, že prichádzam neskoro • ospravedlniť (prijať ospravedlnenie za niečo): tento raz ospravedlním vaše chybné konanie • dišpenzovať (odpustiť povinnosť právneho rázu) • poodpúšťať (postupne, viac vecí)
prepáčiť potlačiť nevôľu voči niekomu, potlačiť oprávnené zazlievanie za nesprávne, nekorektné a pod. konanie • hovor. pardonovať: rodičia nemajú deťom neposlušnosť prepáčiť, pardonovať; prepáčim ti všetko okrem zrady • odpustiť (zmyť vinu niekoho): veľkoryso odpustiť urážku • nemať za zlé • nehnevať sa: nemajte nám za zlé, nehnevajte sa, že sme prišli neskoro • zastar. prehľadieť: ešte tentoraz som vinu prehľadel • fraz. zažmúriť oči nad niečím: nad všeličím musím zažmúriť oči, všeličo musím prepáčiť • prehliadnuť • expr. prekuknúť (vedome nevnímať): s pochopením prehliadla, prekukla synovo klamstvo • nevšimnúť si • nezbadať (vedome): môžete byť spokojní, ja si nedôslednosti nevšimnem, nezbadám • hovor. darovať (obyč. v zápore): ja mu urážku nedarujem
prepáčiť, -i, -ia dok. (čo, čo komu i so spoj. že) odpustiť nedopatrenie, nevhodné konanie, priestupok ap.; nepohoršiť sa nad niečím: Prepáčil mu toto malé klamstvo. (Ondr.) Nechcela mu prepáčiť, že ju tak zo sna vyburcoval. (Kuk.) Prepáčte, nezbadal som vás. (Bod.) Prepáč nevernému milencovi. (Zúb.) Prepáčte, dnes vám nemôžem zaplatiť. (Taj.);
nedok. prepačovať, -uje, -ujú