preniesť -nesie -nesú dok.
1. nesením dopraviť, premiestniť: p. skriňu z jednej izby do druhej; p. dieťa cez potok
2. previezť (význ. 1): p. tovar cez hranice
3. umiestniť inde (v inom prostredí, v inej situácii ap.): p. továreň do iného kraja; p. zásahy redaktora do kópií; p. váhu tela z jednej strany na druhú; geom. p. uhol; lingv. p-enie významu
4. spôsobiť, že niečo má dosah aj inde, zaniesť: p. nákazu, chorobu
5. urobiť niekoho nositeľom istého práva, povinnosti ap. al. predmetom istého citu: p. právomoc, zodpovednosť na svojho zástupcu; p. lásku na deti
● p. niečo do života, do praxe uskutočniť; p. niečo na papier napísať; (ne)p. niečo cez srdce (ne)vydržať;
nedok. prenášať -a
1. k 1 – 5,
2. dopravovať prostriedkami oznam. techniky: p. televízny obraz; p. zápas, koncert
// preniesť sa
1. premiestniť sa (vo výške): p-l sa ponad zábradlie
2. prejsť cez niečo bez náležitého povšimnutia: p. sa ponad urážku, výsmech
3. začať pôsobiť inde: rozruch sa p-l na ulicu; boje sa p-li do vrchov;
nedok. prenášať sa
prenosiť dok. porodiť neskoršie ako v normálnom čase: p. dieťa;
prenášať sa p. šíriť sa 3
šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie
2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou
3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie
4. p. hovoriť 1
prenášať1, prenášať sa p. preniesť, preniesť sa
prenášať2 p. prenosiť
preniesť, -nesie, -nesú, -niesol, nesený, rozk. -nes dok.
1. (koho, čo) nesením dopraviť z jedného miesta na druhé al. cez nejakú prekážku; preložiť na iné miesto, premiestniť: Preniesol som vás cez potok. (Stod.) Zobrali grófku a preniesli ju do spálne. (Jégé) Musia ju (železnicu) preniesť z jednej strany Váhu na druhú. (Min.) Ak sa tomuto chlapcovi nepodarí preniesť rozkaz, tak dospelému tobôž nie. (Urb.); pren.: Sem preniesli svoje hlavné sídlo umenie a literatúra. (Pláv.) Suseda prenesie oči z jedného okna do druhého (Tim.) pozrie z jedného okna na druhé. Preniesol zrak z múru na plot (Jes.) pozrel sa z múru na plot. Do Bratislavy ma preniesli rozhovory (Bedn.) pri rozhovoroch som sa v duchu ocitol v Bratislave; p. niečo do života, do praxe uskutočniť
● p. niečo na papier napísať;
2. (čo na koho) previesť (napr. právo, povinnosť ap.): Nehnuteľnosti už dávno boli prenesené na jej meno. (Jégé) Navrhne snemu, aby zákon bol prenesený i na Slovákov (Záb.) platil i pre Slovákov. Otec preniesol nenávisť zo starého na mladého. (Fr. Kráľ); p. zodpovednosť na niekoho;
3. zastar. (čo) vydržať, zniesť, vytrpieť, pretrpieť: Človek prenesie všetko, lebo nie je sám. (Král.) Mať nepreniesla časté zvraty, padla do suchôt a umrela. (Vaj.)
4. zastar. (čo) vysloviť: Splnilo sa moje proroctvo na budínskom moste prenesené. (Kal.);
nedok. prenášať, a, -ajú
|| preniesť sa
1. (kam) presťahovať sa, premiestniť sa na iné miesto: Šafárik zanechal Nový Sad a preniesol sa do Prahy. (Vlč.) Po večeri sa preniesli do vedľajšej izby. (Pláv.) O chvíľu prenieslo sa bojište na ulicu. (Vaj.)
2. zájsť v predstavách niekam: Musíme sa preniesť do Stephensonovej domoviny, do Anglicka. (Hor.)
3. (ponad čo) prejsť cez niečo bez náležitého povšimnutia: Menkina sa preniesol ponad posmešok. (Tat.);
prenosiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) nosiť dieťa al. mláďa dlhšie než ako je normálna doba tehotenstva;
2. zried. (koho, čo) dlhší čas nosiť: Ej, nožičky moje, prenosili ste ma cez hory, cez doly. (Lajč.);
nedok. k 1 prenášať2, -a, -ajú