premeniť [pre-, pro-; -m(n)e-] dk
1. čo, koho dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, ráz, charakter ap., zmeniť niečo, niekoho: ej, neštestí zrádne, čo si učinilo, tak slávneho pána náhles promenilo! (ASL 1687); z wule Pana Boha wsemohucyho syn mug Joannes slubel se z urozennu panu Baross Katerinu do stawu swateho manzelskeho stupit a staw swug mladensky premenit (P. BYSTRICA 1690); na papieru miessag (prášok) a kdyz prassek promenj farbu, tedy bude hotowy (RT 17. st); po potope sweta htely lide wistawit wezu, ktera bi dosahla až do neba, čo widice Buh, premenil gegich gaziky tak, že geden druheho nerozumel (SJ 1783); ah, never mu, never, tvu stalosť nepremeň (PV 18. st); ris da sa skoreg s kože odraty, gako bi mal swe strakate znakj premenity (MiK 18. st)
F. p. vienok panenský, p. meno vydať sa: swug ten prwnegssy wienek panensky chcem premenyt (TURIE 1704); mistrova aneb vdova pozustala dokadkolvek sveho s tohoto sveta zešleho pana aneb manžela meno nepremeni, dotud vždicky slobodne muže remeslo robiti (CA 1709 E)
2. čo, koho na čo, v čo, v koho urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné, niekoho iného: dusse lidske na boski obras stworene, gakože sa mohli premeniti w te howada nerozumne (MS 1758); (Ježiš) kameňe w chléb premeňil (BN 1790); (Ježišu) mňa celého na seba pretwár y premeň (BlR 18. st); premenil Buh manželku Lotowu na slub solni (SJ 18. st); nech nebude semeno kapusne wisse 5 neb 6 rokov stare, ginačeg se na repu promeni (PR 18. st); bohatu si vziti jest tež promeniti slobodu v službu (AD 18. st)
3. čo komu (s čím, s kým, za čo, na čo) nahradiť niečo niečím iným, zameniť niečo: predreczena Laska y z dietmy swymy ty dwa tale domu bez cztwrtiny swey Lenhartowi Pusskarowy oswobodila pozywati, prodati y ke wssemu pozytku promeniti gemu y dietem geho na weky (P. ĽUPČA 1554); žyta premenyl som za yačmen cub 94 1/2 (ZVOLEN 1640); wychnáni stalo se, kdyť Albert Brandenbursky w Brussiy kryž rádu promenil ze ženu (KrP 1760); (kazateľ) odew reholniczky ze swetskim promenil (PeP 1770); s tim spusobem se má woda ňekolikrát premeniti (SN 1772); Joannes Horvath, 15, slobodny sluzebnik bez rodičoh hospodu premenil (PREŠOV 1784); nema takowy zadnu tesskost žiwot tento casny stratiti, nebo tessi se, že ten lepssi, blahoslaweny žiwot dostane, s kterym milerad tento swet mizerny premeni (MK 18. st)
4. koho vymeniť niekoho: mutare dominium: pána premeniti, pod druhého pána seba dati (KS 1763); obiwatelé nesmet budú premenit pána (PT 1778)
5. čo upustiť od niečoho, zrušiť, nedodržať niečo (sľub ap.): (Jánoš Balogh) sswug slyb promenjl a mne rozlycznjm spussobem penize dawal (TRENČÍN 1633); co geden pápež za dobré usudj, druhý to zrussyti neb promeniti narjditi může (IA 1708); premeňovať, premieňať [-m(i)e-, -mí-] ndk k 1: wjmluwnj rečnjk promenuge slowa spusoby promenugjcymy (KoB 1666); (ópium) slzy očy sussy okolo očy pomazanym, horkosty y čerwenosty promeniuge (HL 17. st);
x. gram navčiss se tedi ten, ta, to progmenowati, abys mohol snadno poznati každau promenu slowa (BZ 1749) skloňovať; (duša) gak ale náhle swú krásu a čistotu tratj a swe prirozeni premjňa, hned prewrátena a bohaprázna se naziwa (VP 1764); roku 1605 take zatmeny na nebj bilo, ze lide mislelj, ze planeti nebeske guss naturu swogu premenugu (SPr 1783); koňom srst gegich wipada, to gest koňe se lgeňa a barwu premgenagu (PR 18. st); k 2: transformo: na ginssy spúsob premeňugem (KS 1763); gednásobný wolatel h na z, ch na ss proměňuge (DM 1780); (žalúdky) se zoctowacugu neb zhnigu, neb se w negaku wlačkowitu a plesniwu materiy premenugu (ŠD 1784); k 3: w znamost uvozugi Vašeg Milosti, že tvrde tolari zde velmi težko per 140 denarios premienegi (B. ŠTIAVNICA 1629 E); nikdy pán otecz instantium sweho priezwiska nepremienal, ani se ginače naziwati nedal (DRAŽKOVCE 1669); holubice kdiž pred orla aneb pred gestrábem uteka, nékdi swé mjsto promenuge do djr skál; (bratia) w swim odewu tak byli chudobnj, že swé rúcho nikdy nepremenowali, mimo když ho wimjwat museli (VP 1764); neglepssj se swine krmga, kdis gim krm gazda premgeňa, poňewač takowu premenu swiňe milugi (PR 18. st)
F. p. čiapku s klobúkom dostávať sa do horšej situácie, dostávať sa z blata do kaluže: (Calvin a Luther) mnohokrate čapku z klobukem premenugu, to gest w horssi staw upadagu (PP 1734); premeniť sa
1. stať sa iným, zmeniť sa: i v tom mame krivdu velmi veliku, že V. Excelencii pivo musime poradkom davat, kdežto predešle byl ustavičny jeden krčmar, včil pak se všecko premenilo (SELEC 1716 LP); ležy-ly čzlowek w nemocy a že se gemu twar nepremeny, to gest dobre znameny (KLe 1740); deflexit a via consvetudo: premenil se objčag (KS 1763); aby musst sladky a čistý byl, ober do neho 1/2 chmelu a když wymokne, wynmi ho zase wen, techdy zústane musst pry syle, a gestli sa premenil, techdy ho chmel zase naprawy (VK 1764)
2. na čo, na koho, v čo stať sa niečím, niekým iným, zmeniť tvárnosť: tohoto štestí med premenil se náhle v horký a trpký jed (ASL 1781); motil nagprweg bol chrobáčkom, potom w húseňicú a nakoňec premeňil sa w motila (DS 1795); ty ruce, s kterima se wčil uprimne obgimate (milenci), premena sa wam na drace pazuri, s kterima se drapat gak diwoky kocury budete (MiK 18. st); premeňovať sa, premieňať sa ndk k 1: w tychto nassich stranach den ay noc za sstiri a dwacat hodin trwagu a po nich se premienagu (MS 1749) vymieňajú; každé stworenj podle rodu swého od počátku premeňovalo sa (KB 1757); lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj (AP 1771); bludare a podwodnicy častokrate y w ssatach se preminagu (Kur 1785-88); wjetr s pieknym powjetrim sa premnjenjowati bude (Kal 18. st); k 2: opili lide premenagj se na opicu (SK 1697); žalost w radost, smjch w zarmutek, plesanj w kwjilenj promenuge se (COB 17. st); kdo od hnewu pregaťi se dawa, w besneho psa se premýna (PP 1734); dobre hled, komu mass werit, ze diabel castokrate premienja se na angela swetla (MS 1749); mnozi chrbet magu obrateni proti stworitele sweho, kdiž geden bradu sskrabe, druhi s kamaratem ssepta, ynssy smege se tak, že chrám boži na rinek se promenuge (SJ 18. st)
premieňať, premieňať sa p. premeniť