Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

premeniť dok.

1. urobiť niečo iné, niekoho iného: p. púšť na úrodnú pôdu; p. kancelárie na obchodné miestnosti; čarodejnica ho p-la na žabu (v rozprávke); publ. p. pokutový kop docieliť z neho gól

2. dať iný vzhľad, výzor, ráz ap., zmeniť: p. hlas; more p-lo farbu; staroba p-í človeka

3. nahradiť niečím iným, zameniť: p. dolár na koruny; p. peniaze rozmeniť na drobné;

nedok. premieňať -a

// premeniť sa stať sa iným, zmeniť sa: sneh sa p-l na dážď; radosť sa p-la na žiaľ; čarodejník sa p-l na orla (v rozprávke);

nedok. premieňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
premeniť ‑í ‑ia dok.; premeniť sa

premeniť -ní -nia premeň! -nil -niac -nený -nenie dok.


premeniť sa -ní sa -nia sa premeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

-niť/155386 3.46: verbá inf. dok. 127419 zmeniť/13699 zabrániť/6580 zachrániť/5859 uskutočniť/5629 odstrániť/5123 ovplyvniť/4538 splniť/4416 zúčastniť/4392 uplatniť/3816 upozorniť/3604 naplniť/3183 zdôrazniť/2954 vymeniť/2803 posilniť/2483 premeniť/2383 uvoľniť/2301 doplniť/2299 umožniť/2166 umiestniť/2016 ospravedlniť/1976 oceniť/1750 oženiť/1735 zmierniť/1583 objasniť/1545 ochrániť/1480 zverejniť/1388 vyplniť/1205 (260/34513)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiťotočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líceexpr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive očipoobracaťpootáčať (postupne) • pootočiťpoobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátilzvrtnúťskrútiťskrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniťpremeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľaniezried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svetexpr.: preinačiťpreonačiť: nik ho nepreinačí


premeniť sa p. zmeniť sa, obrátiť sa 3


premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

p. aj prerobiť

2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavaťadaptovaťprispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniťpremeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčaraťvyčarovaťzačaraťzačarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čaraťčarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečaraťprečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovaťnahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňaťpovymieňaťpomeniťpopremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

meniť, -í, -ia nedok.

1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;

2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné

hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;

dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;

opak. menievať, -a, -ajú

|| meniť sa

1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť

hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;

2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);

3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);

dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa


premeniť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, ráz ap., zmeniť: Slaninová premení povýšený hlas na všedný. (Stod.) More premenilo farbu. (Jes.) Tak ťa vie premeniť ušľachtilá žena. (Fig.)

2. (čo, koho na čo, kniž. i v čo) urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné: Pokolenie za pokolením prichádza, aby premenilo kameň kopaníc v chlieb. (Jil.) Osvetľovacie rakety premenili noc na deň. (Sev.) Ľudí treba premeniť na včely. (Jes.) My premeníme v stroje každý vagón rudy. (Lajč.); šport. slang. p. pokutový kop pokutovým kopom dať gól;

3. (čo) nahradiť niečo niečím iným, zameniť: Treba ti povetrie premeniť, si ako skelet. (Tim.) Meno Ondrej premenili na Ondriša. (Kuk.); p. peniaze rozmeniť na drobné;

4. zried. (koho) vymeniť: Nazdal som sa, že ma varta prichádza premeniť. (Kuk.);

nedok. premieňať, -a, -ajú, zried. i premeňovať, -uje, -ujú

|| premeniť sa

1. stať sa iným, nadobudnúť iný vzhľad, výzor, ráz ap.; zmeniť sa: Časy sa premenili. (Stod.) Deväť rokov som ju nevidel — ako sa premenila! (Kuk.) Jakub je akýsi celý premenený. (Gráf)

2. (na čo, kniž. i v čo) stať sa niečím iným, zmeniť tvárnosť: Humno sa premenilo na čudnú vyhňu. (Urb.) Zahľadela sa, ako na skalu bola by sa premenila. (Sládk.) Sneh sa premenil v dážď. (Jes.) Mesto premenilo sa na obrovský úľ. (Zúb.) Radosť sa premenila v utrpenie. (Urb.) Mačka premení sa na kňažnú (Kuk.) v rozprávke;

nedok. premieňať sa, zried i premeňovať sa

premeniť [pre-, pro-; -m(n)e-] dk
1. čo, koho dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, ráz, charakter ap., zmeniť niečo, niekoho: ej, neštestí zrádne, čo si učinilo, tak slávneho pána náhles promenilo! (ASL 1687); z wule Pana Boha wsemohucyho syn mug Joannes slubel se z urozennu panu Baross Katerinu do stawu swateho manzelskeho stupit a staw swug mladensky premenit (P. BYSTRICA 1690); na papieru miessag (prášok) a kdyz prassek promenj farbu, tedy bude hotowy (RT 17. st); po potope sweta htely lide wistawit wezu, ktera bi dosahla až do neba, čo widice Buh, premenil gegich gaziky tak, že geden druheho nerozumel (SJ 1783); ah, never mu, never, tvu stalosť nepremeň (PV 18. st); ris da sa skoreg s kože odraty, gako bi mal swe strakate znakj premenity (MiK 18. st)
F. p. vienok panenský, p. meno vydať sa: swug ten prwnegssy wienek panensky chcem premenyt (TURIE 1704); mistrova aneb vdova pozustala dokadkolvek sveho s tohoto sveta zešleho pana aneb manžela meno nepremeni, dotud vždicky slobodne muže remeslo robiti (CA 1709 E)
2. čo, koho na čo, v čo, v koho urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné, niekoho iného: dusse lidske na boski obras stworene, gakože sa mohli premeniti w te howada nerozumne (MS 1758); (Ježiš) kameňe w chléb premeňil (BN 1790); (Ježišu) mňa celého na seba pretwár y premeň (BlR 18. st); premenil Buh manželku Lotowu na slub solni (SJ 18. st); nech nebude semeno kapusne wisse 5 neb 6 rokov stare, ginačeg se na repu promeni (PR 18. st); bohatu si vziti jest tež promeniti slobodu v službu (AD 18. st)
3. čo komu (s čím, s kým, za čo, na čo) nahradiť niečo niečím iným, zameniť niečo: predreczena Laska y z dietmy swymy ty dwa tale domu bez cztwrtiny swey Lenhartowi Pusskarowy oswobodila pozywati, prodati y ke wssemu pozytku promeniti gemu y dietem geho na weky (P. ĽUPČA 1554); žyta premenyl som za yačmen cub 94 1/2 (ZVOLEN 1640); wychnáni stalo se, kdyť Albert Brandenbursky w Brussiy kryž rádu promenil ze ženu (KrP 1760); (kazateľ) odew reholniczky ze swetskim promenil (PeP 1770); s tim spusobem se má woda ňekolikrát premeniti (SN 1772); Joannes Horvath, 15, slobodny sluzebnik bez rodičoh hospodu premenil (PREŠOV 1784); nema takowy zadnu tesskost žiwot tento casny stratiti, nebo tessi se, že ten lepssi, blahoslaweny žiwot dostane, s kterym milerad tento swet mizerny premeni (MK 18. st)
4. koho vymeniť niekoho: mutare dominium: pána premeniti, pod druhého pána seba dati (KS 1763); obiwatelé nesmet budú premenit pána (PT 1778)
5. čo upustiť od niečoho, zrušiť, nedodržať niečo (sľub ap.): (Jánoš Balogh) sswug slyb promenjl a mne rozlycznjm spussobem penize dawal (TRENČÍN 1633); co geden pápež za dobré usudj, druhý to zrussyti neb promeniti narjditi může (IA 1708); premeňovať, premieňať [-m(i)e-, -mí-] ndk k 1: wjmluwnj rečnjk promenuge slowa spusoby promenugjcymy (KoB 1666); (ópium) slzy očy sussy okolo očy pomazanym, horkosty y čerwenosty promeniuge (HL 17. st);
x. gram navčiss se tedi ten, ta, to progmenowati, abys mohol snadno poznati každau promenu slowa (BZ 1749) skloňovať; (duša) gak ale náhle swú krásu a čistotu tratj a swe prirozeni premjňa, hned prewrátena a bohaprázna se naziwa (VP 1764); roku 1605 take zatmeny na nebj bilo, ze lide mislelj, ze planeti nebeske guss naturu swogu premenugu (SPr 1783); koňom srst gegich wipada, to gest koňe se lgeňa a barwu premgenagu (PR 18. st); k 2: transformo: na ginssy spúsob premeňugem (KS 1763); gednásobný wolatel h na z, ch na ss proměňuge (DM 1780); (žalúdky) se zoctowacugu neb zhnigu, neb se w negaku wlačkowitu a plesniwu materiy premenugu (ŠD 1784); k 3: w znamost uvozugi Vašeg Milosti, že tvrde tolari zde velmi težko per 140 denarios premienegi (B. ŠTIAVNICA 1629 E); nikdy pán otecz instantium sweho priezwiska nepremienal, ani se ginače naziwati nedal (DRAŽKOVCE 1669); holubice kdiž pred orla aneb pred gestrábem uteka, nékdi swé mjsto promenuge do djr skál; (bratia) w swim odewu tak byli chudobnj, že swé rúcho nikdy nepremenowali, mimo když ho wimjwat museli (VP 1764); neglepssj se swine krmga, kdis gim krm gazda premgeňa, poňewač takowu premenu swiňe milugi (PR 18. st)
F. p. čiapku s klobúkom dostávať sa do horšej situácie, dostávať sa z blata do kaluže: (Calvin a Luther) mnohokrate čapku z klobukem premenugu, to gest w horssi staw upadagu (PP 1734); premeniť sa
1. stať sa iným, zmeniť sa: i v tom mame krivdu velmi veliku, že V. Excelencii pivo musime poradkom davat, kdežto predešle byl ustavičny jeden krčmar, včil pak se všecko premenilo (SELEC 1716 LP); ležy-ly čzlowek w nemocy a že se gemu twar nepremeny, to gest dobre znameny (KLe 1740); deflexit a via consvetudo: premenil se objčag (KS 1763); aby musst sladky a čistý byl, ober do neho 1/2 chmelu a když wymokne, wynmi ho zase wen, techdy zústane musst pry syle, a gestli sa premenil, techdy ho chmel zase naprawy (VK 1764)
2. na čo, na koho, v čo stať sa niečím, niekým iným, zmeniť tvárnosť: tohoto štestí med premenil se náhle v horký a trpký jed (ASL 1781); motil nagprweg bol chrobáčkom, potom w húseňicú a nakoňec premeňil sa w motila (DS 1795); ty ruce, s kterima se wčil uprimne obgimate (milenci), premena sa wam na drace pazuri, s kterima se drapat gak diwoky kocury budete (MiK 18. st); premeňovať sa, premieňať sa ndk k 1: w tychto nassich stranach den ay noc za sstiri a dwacat hodin trwagu a po nich se premienagu (MS 1749) vymieňajú; každé stworenj podle rodu swého od počátku premeňovalo sa (KB 1757); lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj (AP 1771); bludare a podwodnicy častokrate y w ssatach se preminagu (Kur 1785-88); wjetr s pieknym powjetrim sa premnjenjowati bude (Kal 18. st); k 2: opili lide premenagj se na opicu (SK 1697); žalost w radost, smjch w zarmutek, plesanj w kwjilenj promenuge se (COB 17. st); kdo od hnewu pregaťi se dawa, w besneho psa se premýna (PP 1734); dobre hled, komu mass werit, ze diabel castokrate premienja se na angela swetla (MS 1749); mnozi chrbet magu obrateni proti stworitele sweho, kdiž geden bradu sskrabe, druhi s kamaratem ssepta, ynssy smege se tak, že chrám boži na rinek se promenuge (SJ 18. st)


premeňovať, premeňovať sa p. premeniť


premieňať, premieňať sa p. premeniť


premíňať p. premeniť

premeniť premeniť

Zvukové nahrávky niektorých slov

premeniť: →speex →vorbis
premeniť kameň na ticho changer la pierre en silence
premeniť na milosť a svetlo changer en grâce et en lumière
sa premení na oxalacetát est transformé en oxaloacétate

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu