Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosť • zlomiť • nalomiť: prosby ho zlomili, nalomili • oslabiť • premôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosť • pohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli
p. aj uprosiť
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil
2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň
porov. aj podrobiť (si)
poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvo • prekonať • prevládnuť • zdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládol • expr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto) • zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiť • hovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiť • rozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu
p. aj premôcť
2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde ste • kraj. pošinúť: pošinulo ho • fraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)
potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnev • zadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazyk • prekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípku • expr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa cit • udusiť • zadusiť • utajiť • utlmiť • stlmiť • umlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nároky • prehlušiť: prehlušiť výčitky svedomia • zabrániť • ubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy
2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvo • expr.: ubiť • ugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcov • umlčať: umlčať hlasy proti diktatúre • zničiť • zlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstanie • zdolať • poraziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely
3. p. potisnúť 1, 2
predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedi • predhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na koni • anticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosť • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť)
2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúť • predísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišiel • prekonať • prevýšiť • predhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínach • prerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľa • hovor.: pretromfnúť • pretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého sveta • premôcť • zdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolá • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakov • zried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner) • nespis. predčiť
prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieť • zhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celú • preglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgol • poprehĺtať • poprehltávať • popregĺgať • poprežierať (postupne, po častiach)
2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesť • strpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieť • vystáť • zakúsiť • prestáť • preniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesť • expr.: preglgnúť • zhltnúť • prežrieť • prehryznúť • prehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokoj • potlačiť • prekonať • premôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnev • poprehĺtať • poprehltávať • expr.: popregĺgať • poprežierať • poprenášať (postupne, viac vecí)
prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcť • zmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľa • zdolať • zvládnuť • prevládnuť • prevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolať • kniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumenia • zlomiť • prelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detí • zried. predolieť (Rázus) • zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťou • prežiť • prestáť • expr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákali • podstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strach • prejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťami • odležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku
2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúť • prevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normu • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť • pretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnem • zvíťaziť (nad kým, čím) • poraziť • premôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstra • expr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť iným • zatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiach • prerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra