premôcť -môže -môžu -mohol -možený dok.
1. silou prekonať, poraziť (v boji, v stretnutí): p. nepriateľa, súpera
2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím, prekonať: p. niekoho bystrosťou
3. vôľou potlačiť city, teles. stavy ap., prekonať: p. zvedavosť, hnev, slzy; p. predsudky
4. (o citoch, teles. stavoch ap.) nadobudnúť u niekoho prevahu, opanovať, ovládnuť, preniknúť: p-la ho radosť; spánok ju p-l, únava ho p-la
5. zried. zvládnuť, zdolať: p. celý obed;
nedok. premáhať -a
// premôcť sa vôľou potlačiť city, teles. stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: bolo mu do zúfania, no p-l sa; kričal od bolesti, nevedel sa p.;
nedok. premáhať sa
dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť
2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka
3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári
4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech
5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby
potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovať • premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu • zadržiavať: zadržiava hnev, slzy • prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti • expr.: tutlať • ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať • dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev • tajiť • utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych • tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech • umlčiavať • umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky • prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech • brániť sa • zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím
2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovať • utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín • deptať: deptanie ľudských práv • expr.: ubíjať • gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ • prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí • umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov
premáhať porov. premôcť
premáhať, premáhať sa p. premôcť, premôcť sa
premôcť, -môže, -môžu, -mohol, -možený dok.
1. (koho, čo) fyzickou silou, mocou poraziť, prekonať, potlačiť; zvíťaziť nad niekým al. niečím: p. nepriateľa; Naši chlapi sa bránili, ale presila ich premohla. (Jégé) Bača je taký silák, že už piatich premohol. (Al.) Najvážnejšia prekážka bola premožená. (Kuk.); pren. Svetlo premohlo tmu. (Hor.) Ospanlivosť premohla i hlad. (Tomašč.) Silný organizmus premohol horúčku. (Urb.)
2. (čo, zried. i koho) nadobudnúť prevahu nad niečím al. niekým, prekonať, zdolať: V ruskom spoločenstve bola perióda, v ktorej bol Puškin pokladaný za niečo prežitého, premoženého. (Vaj.) Vzrušenie premôže neskonalý smútok. (Karv.) Nálada sa stupňovala, ani únava ju nevládala premôcť. (Krno)
3. (čo) vôľou potlačiť, prekonať citové hnutia, ich prejavy: p. hnev, predsudky; p. odpor; p. zvedavosť; p. slzy; p. pohnutie, strach; p. pýchu (Kost.); p. pokušenie (Urb.); p. vzrušenie (Laz.);
4. (koho) (o citoch al. telesných stavoch) celkom sa zmocniť niekoho, podlomiť sily niekoho; ovládnuť, zachvátiť: Radosť premohla hosťa. (Jes-á) Láska ma premohla. (Král.) Zvedavosť ho premohla. (Pláv.) Premohla ju mdloba. (Vans.) Premohli ju driemoty. (Skal.) Kubalíka premohol spánok. (Jil.) Či som sa nechal premôcť pohnutím? (Barč) Evka vykríkla premožená bôľom. (Kuk.) Žena žiaľom premožená, nezbadala ho. (Tim.) Premožená starobou, úplne onemela. (Ondr.)
5. expr. zried. (čo) zvládnuť, zmôcť: Dora vyloží jedlo a premôže aj to. (Heč.);
nedok. premáhať, -a, -ajú
|| premôcť sa vôľou potlačiť, ovládnuť svoje city, ich vonkajšie prejavy al. telesné stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: Hryzie peru, aby sa premohla. (Tim.) Treba sa premôcť, neukázať žiaľ a zúfalstvo. (Kuk.) Dievčatko chcelo plakať, no premohlo sa. (Vans.);