prekvapenie -ia s.
1. prekvapujúca, nečakaná vec al. udalosť: prichystať niekomu (ne)milé p., darček je p-ím
2. údiv, začudovanie: od p-ia nemohol prehovoriť; na moje veľké p. si prisadol
napočudovanie, pís. i na počudovanie vyjadruje hodnotiaci postoj k vete, k výrazu, ktorým sa naznačuje, že niečo vyvoláva počudovanie, prekvapenie • napodiv • na prekvapenie: napočudovanie, napodiv, podarilo sa jej prísť včas; na prekvapenie, vôbec sa nezmenil • fraz. čuduj sa svete
prekvapenie p. údiv
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
prekvapenie, -ia str.
1. prekvapujúca, neočakávaná udalosť, príhoda: milé, príjemné p., nepríjemné p.; Žili si ako hrdličky, v stálych vzájomných prekvapeniach, strojených jeden druhému. (Taj.)
2. údiv, podiv: Tvárou preletelo jej prekvapenie. (Tim.) Púplava sa prehne od prekvapenia. (Heč.)
(jedno) prekvapenie; (bez) prekvapenia; (k) prekvapeniu; (vidím) prekvapenie; (hej) prekvapenie!; (o) prekvapení; (s) prekvapením;
(dve) prekvapenia; (bez) prekvapení; (k) prekvapeniam; (vidím) prekvapenia; (hej) prekvapenia!; (o) prekvapeniach; (s) prekvapeniami;