prekričať -í -ia dok. silným hlasom, krikom prekonať, prehlušiť: usilovali sa jeden druhého p.; p. hukot motorov;
nedok. prekrikovať
prekričať, -í, -ia dok. (koho, čo) silným hlasom prehlušiť, krikom prekonať: Železničiar snažil sa prekričať všetkých ľudí. (Tomašč.) Stroje pracujú ticho a zvonec ľahko prekričí ich chod. (Hor.);
prekrikovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) silným hlasom prehlušovať, krikom prekonávať: (Chlapi) prekrikujú jeden druhého. (Mor.)
2. zried. kričať cez niečo: Otec prekrikuje cez plot. (Al.);
dok. k 1 prekričať i prekríknuť
|| prekrikovať sa kričať jeden cez druhého: Chlapi sa navzájom prekrikovali. (Kuk.)