Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

prejsť -jde -jdú prejdi! -šiel prejdený dok.

1. chôdzou sa premiestniť: p. z chodby do izby; žena p-la na dvor

2. dostať sa, preniknúť cez niečo: p. cez dvere, dverami; p. cez hranice; auto p-lo cez most

3. ísť okolo a nezastaviť sa, minúť, obísť: p. okolo niekoho bez pozdravu; popri nás p-l vlak

4. pochodiť, prechodiť (isté územie): p-l už kus sveta; horu som p-l krížom-krážom

5. uraziť istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. pár krokov, p. pešo, bicyklom 10 km

6. po opustení niekoho, niečoho sa pridať k niekomu, niečomu inému: vojaci p-li k partizánom; p. v práci na iný úsek

7. jazdou cez niekoho, cez niečo zraniť, usmrtiť: auto p-lo sliepku; p-l ho vlak

8. vykonať pohyb po niečom: p. si rukami po vlasoch; p. zrakom po niečom pozrieť si

9. zbežne, v rýchlosti pozrieť, prečítať: p. hlavné body správy; p-l stránku novín

10. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k druhej: p. do útoku; p. do dôchodku; p. od slov k činom

11. preniknúť (význ. 2), zasiahnuť: p-la ho hrôza; p-l ma mráz

12. prestať postihovať, stratiť sa, zmiznúť: chrípka ho už p-la; otca p-e hnev; p-la mu chuť i pren. stratil záujem; však vás p-e smiech

13. zmeniť miesto, priestor: kniha p-la mnohými rukami

14. dostať sa, preniknúť cez niečo (napriek prekážkam): zvuk p-l cez stenu; p. cez obranu súpera

15. rozšíriť sa, preniknúť niečím: tlačou p-la správa, že ...; obecenstvom p-la vlna sklamania

16. zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: hádky p-li do bitky; láska p-la na nenávisť

17. dostať sa do vlastníctva iného, zmeniť vlastníka: pôda p-la do rúk roľníkov; dom p-l na syna

18. začať sa týkať niečoho iného: rozhovor p-l na rodinné veci

19. podstúpiť, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; p-la veľkým utrpením

20. skončiť sa, pominúť sa, prestať: dážď už p-l

21. prebehnúť (význ. 4), uplynúť: cesta p-la príjemne; večer rýchlo p-l

22. byť schválený, prijatý, obstáť: návrh zákona v parlamente nep-l; žiadosť u riaditeľa p-la

23. absolvovať (skúšku, ročník): 5 žiakov na skúške nep-lo

24. nechať bez povšimnutia: urážku p-l mlčaním

● všetko mu p-e môže všetko urobiť beztrestne;

nedok. prechádzať -a, prechodiť2

// prejsť sa vykonať prechádzku, poprechádzať sa, poprechodiť sa: p. sa po parku, parkom, na vzduchu, po meste;

nedok. prechádzať sa, prechodiť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prejsť ‑jde ‑jdú ‑jdi! ‑šiel ‑jdený dok.; prejsť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákroku • podvoliť sa: testom sa nechcela podvoliť • absolvovať: absolvovať liečenie

2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieť • vytrpieť • prestáť • vystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenie • prežiť • zažiť • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívd • prekonať • zniesť • vydržať: prekonať, vydržať všetko príkorie • prejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školou • expr. preskákať: preskákala už veľa chorôb • hovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy

pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2

prejsť sa porov. prechádzať sa

prekĺznuť, prekĺznuť sa chôdzou al. iným pohybom sa rýchlo a obyč. nepozorovane premiestniť cez niečo • prešmyknúť sa • prešmyknúť • prešuchnúť sa: prekĺznuť (sa), prešmyknúť (sa), prešuchnúť sa do budovy cez zadnú bránku • šmyknúť • šmyknúť sa: čašník (sa) šmykol popri nás • pretiahnuť sa • prevliecť sa (cez úzky priestor): chlapci sa pretiahnu, prevlečú cez dieru v plote • expr. prebŕdnuť: prebŕdnuť cez potok • prejsť: dávajte si pozor, tadiaľ ťažko prejdete, prekĺznete • uniknúť (rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho, niekoho nebezpečného): len-len že unikol tou uličkou • prešinúť sa (ponad niečo, cez niečo): vlnka sa prešinula cez prsty

prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcť • zmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľa • zdolať • zvládnuť • prevládnuť • prevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolať • kniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumenia • zlomiť • prelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detí • zried. predolieť (Rázus) • zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťou • prežiť • prestáť • expr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákali • podstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strach • prejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťami • odležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúť • prevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normu • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť • pretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnem • zvíťaziť (nad kým, čím) • poraziť • premôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstra • expr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť iným • zatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiach • prerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prechádzať, -a, -ajú i prechodiť, -í, -ia nedok.

1. ísť, chodiť po nejakom priestore, ísť niekam, po povrchu niečoho, niečím ap.: Sestry prechádzajú ticho po dlhých koridoroch. (Kuk.) Dievčatko prechádzalo cez most. (Janč.) Neďaleko od nich prechádzal chlap s volmi. (Jégé) Často prechádzal trhoviskom mesta. (Ondr.) Prechádzal na druhú stranu ulice. (Urb.) Počuť autokolónu prechodiť. (Stod.) Ľudia prechádzajú bránou. (Jil.) Prechodiac vrátkami, akosi sa zaradoval. (Urb.)

● mráz mu (jej) prechádza (prechodí) po chrbte trasie sa a) od zimy, b) od strachu;

2. (čím, cez čo) prenikať, prestupovať, šíriť sa niečím: Ak svetlo prechádza hranolom, láme sa. — Zima prechádzala mi cez rukavičky. (Jes.) Toto slovo jej ťažko prechádza perami. (Štítn.)

3. viesť, tiahnuť sa niečím: Od mosta, kadiaľ prechodí jeden z početných leningradských kanálov, otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.); mat. čiara prechádza bodom;

4. (čím po čom, čím, čo čím) pohybovať niečím po niečom: Prechádzala mu rukou po tvári. (Jaš.) Prsty prechodia fujarou. (Žáry); pren. Zrakom prechádzam nástupište (Al.) prezerám ho.

5. ísť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: Keď sme prechodili popri psovi, začal vrčať. (Kuk.) Popri nich prechádzali na vyparádených koňoch vycifrovaní páni. (Jégé) Keď prechodil okolo výtokového otvoru, trochu sa obzrel. (Hor.)

6. (do čoho, kniž. i v čo) meniť sa, premieňať sa na niečo iné: Bok prechádzal voľne v mohutný vrch. (Kuk.) Slnečný júl prechádza do horúceho augusta. (Vám.) Recitovanie prechádzalo do deklamácie. (Vaj.) (More) stalo sa šedivastým, prechodilo do hlinasta. (Jes.)

7. po opustení niekoho (niečoho) pridávať sa, pripájať sa k niekomu (k niečomu) inému; prebiehať: Začali prechádzať „k susedom“, ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. (Urb.)

8. (koho) zasahovať, prenikať (o stavoch, citoch ap.): Mráz nás predchádzal. (Bedn.) Cíti sa chorá, prechádza ju zima. (Jégé) Pánov prechodí úžas. (Gráf)

9. (koho, komu) postupne opúšťať niekoho, strácať sa, miznúť (o stavoch, citoch ap.): Kašeľ im veru neprechádza. (Šolt.) Prechádzala ho trpezlivosť. (Mor.) Janovi začal hnev prechodiť. (Kuk.) Driemoty mi prechádzajú. (Kuk.) Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) prestávala vidieť.

10. (o čase) plynúť: Prechádza minút veľa. (Jes.) Štvrtý (deň) už prechodí. (Fig.)

11. (z koho, z čoho na koho, na čo, ku komu, kam) (najmä o veciach, vlastnostiach) meniť držiteľa, vlastníka, majiteľa; dostávať sa od jedného držiteľa k druhému: Poplátené košele prechádzali k otcovi. (Jes.) Klavír prechodil z otca na syna. (Kuk.) Poháriky prechádzali z ruky do ruky. (Kal.) Hriech prechádza z rodičov na dietky. (Vaj.)

12. (čím) podstupovať niečo; podrobovať sa niečomu: Prechádzať takouto školou je povinnosťou spisovateľa. (Fel.) Mestečko prechádza zmenami. (Zgur.)

13. byť spôsobilý postúpiť do vyššej triedy (v škole): 20 % žiakov prechádza s vyznamenaním;

dok. prejsť

prechádzať sa, -a, -ajú i prechodiť sa, -í, -ia nedok. voľne chodiť sem a tam, obyč. pre osvieženie: p. sa po parku, po záhrade, po dvore; Dcéry sa len prechodili a nič nerobili. (Dobš.);

dok. prejsť sa;

opak. zried. prechádzavať sa, -a, -ajú

prejsť, prejde, prejdú, prešiel, rozk. prejdi dok.

1. dostať sa pešo z miesta na miesto, vykonať pešo cestu niekade, po niečom: Prešla z jedného kúta do druhého. (Kuk.) Muž prešiel k pultu. (Min.) Prešiel po lúke až ku kraju. (Plav.) Nervózne prešiel po izbe. (Urb.) I po batoh mu prešla (Jégé) zašla.

● prejdi, prejdite zdvorilostná fráza nabádajúca niekoho, aby vošiel dnu; mráz mu (jej) prešiel po chrbte otriasol (-sla) sa a) od zimy; b) od ľaku, od strachu;

2. (čím, cez čo, kam) dostať sa, preniknúť cez niečo: Cez doskový plot ľahko prešli vylomenou dierou. (Gab.) Prejsť teraz cez hranice je trochu riskantnejšie. (Tat.); pren. Lakomstvo mu prešlo do krvi. (Skal.)

● p. niekomu cez rozum oklamať, napáliť niekoho; p. niekomu cez ruky byť (prechodne) v rukách niekoho; prešlo mu (jej) mysľou pomyslel(a) si;

3. (popri čom, popri kom, okolo čoho, okolo koho; čo, koho) pri chôdzi obísť, nezastaviť sa, minúť: Sivák prešiel popri stole. (Min.) Prejdúc popri Genuškovi, šuchla sa o jeho plece. (Jégé) Okolo nás prešiel básnik. (Lajč.) Už prešiel i lavičku a ponáhľa sa bráničkou cez dvor. (Ráz.-Mart.)

● p. popri niečom, nad niečím mlčaním nič o istej veci nepovedať, nezmieniť sa;

4. (čím po čom, čím čo, čím cez čo) vykonať pohyb niečím po niečom: Prešla si dlaňou po čele. (Červ.) Prešla rukou to miesto, na ktoré ju bozkal. (Vaj.) Prešla klaviatúru obidvoma rukami. (Jes.) Prešiel rukou cez šedivé vlasy. (Kuk.); pren. Machaj prešiel očami po baraku (Min.) popozeral sa. Záľubne prešla po otcovej vysokej postave (Fig.) popozerala si ho

5. (čo, čo zrakom, očami) prečítať, obyč. v rýchlosti, prebehnúť zrakom: Vyňal rozčítaný román a prešiel niekoľko strán. (Vaj.)

6. (čo) pochodiť, prechodiť isté územie jedným smerom al. i rozličnými smermi: Prešli za prácou Kanadu, Ameriku. (Tomašč.) Dnes už prešiel (mladík) osem dedín. (Min.) Za čriedami kráv prešiel kusy sveta. (Jil.) Prešiel som celé Rusko. (Jes.)

7. (čo) uraziť chôdzou istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. 5 km; Ani nezbadala, že prešla dedinu. (Tim.)

8. po opustení niekoho (niečoho) pridať sa, pripojiť sa k niekomu (k niečomu) inému: Rozpovedal im príbeh maďarského vojaka, ktorý prešiel k nám, slovenským partizánom. (Štítn.) Prešli do roboty k Singerovi. (Taj.) Pýtajú sa ma, či by nemohli prejsť na môj úsek. (Bedn.)

9. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k inej, začať niečo nového: p. od slov k skutkom; p. do útoku; Začal študovať teológiu a prešiel na práva. (Vaj.) Prešiel do pasivity (Letz) stal sa pasívnym.

10. (koho, čo) prevaliť sa, prekotúľať sa po niekom, po niečom kolesami vozidla; pri chôdzi pošliapať nohami: vlak ho prešiel; húsa prešli kone; Traktor ho prešiel a rozdrvil. (Jil.) Prešli sme ho (starčeka) autom. (Hor.)

11. (koho) zasiahnuť, preniknúť (o stavoch, citoch ap.): Hrôza ma prešla. (Jégé) Prejde ho studený vietor do špiku. (Kuk.) Julku prešiel mráz. (Kuk.)

12. (koho, komu) opustiť niekoho, stratiť sa, zmiznúť (o stavoch, citoch ap.): Strach ju už prešiel. (Tomašč.) Kordoša prešla ospalosť. (Min.) Včerajšia nervozita ho už prešla. (Mor.) Už ma prešla myšlienka na zajačka. (Taj.) Prešli jej všetky driemoty. (Tim.) Do tých čias ti budem vyprávať, kým ti choroba neprejde. (Janč.)

● prešla mu chuť stratil chuť na niečo;

pren. stratil záujem, odvahu ap.;

13. (čím) preniknúť, rozšíriť sa niečím: tlačou prešla zpráva; Obecenstvom prešla vlna nadchnutia. (Jes.)

14. (do čoho, kniž. i v čo) zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: Škriepky prešli i do bitky. (Vaj.) Kabát prešiel po rokoch z čiernej farby do zelenej. (Taj.) Čerň borového pásma nestihla prejsť v popolavozelenú farbu borových uhlíc. (Vaj.)

15. (na koho, zried. i do čoho) (o veciach, vlastnostiach) zmeniť držiteľa, vlastníka, majiteľa, prísť do vlastníctva iného: (Domy) iste vydržia storočia a prejdú na potomstvo. (Kuk.) Naň prešiel i dom strýcov. (Kuk.) Moje topánky prešli do majetku Haška. (Jes.) Tá vaša láska k nám, tá prejde na synov. (Jes.)

16. (na koho, na čo) v reči zmeniť tému, predmet rozhovoru, úvah ap.: Hovor prešiel na Kašku a na jeho ľúbostný pomer. (Jes.) Teraz prejdem na udalosti, ktoré vplývali na môj život. (Jégé)

17. (čím) podstúpiť niečo, prekonať, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; Štáb musí prejsť všetkými ťažkosťami, ak má byť dobrým štábom. (Min.) Takou premenou prešiel i Adam Hlavaj. (Urb.) Jeho bledá tvár prezrádzala, že prešiel nedávno nejakým utrpením. (Tomašč.)

18. skončiť sa, pominúť: Sadni si, kým prejde dážď. (Jes.) Búrka prejde. (Stod.)

19. (o čase) uplynúť: Prešli ťažké časy povstania. (Bedn.) Prvý deň prešiel bez nehody. (Al.) Poludnie už dávno prešlo. (kal.) Prešlo mu tridsať rokov. (Taj.)

20. byť schválený, prijatý, obstáť: Uznesenie jednohlasne prejde. (Jes.) Úvodník prešiel (Urb.) redakcia ho prijala. Náčelník sľúbil, že sa pričiní, aby žiadosť prešla. (Fr. Kráľ)

21. pochodiť, obísť (dobre al. zle): A ty hľaďže utekať, aby ťa nedohonili, lebo zle prejdeš (Dobš.) zle pochodíš.

22. postúpiť do vyššej triedy (v škole): 15 % žiakov prešlo s vyznamenaním;

nedok. prechádzať i prechodiť2

prejsť sa, prejde, prejdú, prešiel sa, rozk. prejdi sa dok. vykonať prechádzku, poprechádzať sa: p. sa po parku, po lese, po meste; Rada by sa prešla na kúsku popri Hrone. (Zúb.);

nedok. prechádzať sa i prechodiť sa

Morfologický analyzátor

prejsť dokonavé sloveso
(ja) prejdem VKdsa+; (ty) prejdeš VKdsb+; (on, ona, ono) prejde VKdsc+; (my) prejdeme VKdpa+; (vy) prejdete VKdpb+; (oni, ony) prejdú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prešiel VLdsam+; (ona) prešla VLdsaf+; (ono) prešlo VLdsan+; (oni, ony) prešli VLdpah+;
(ty) prejdi! VMdsb+; (my) prejdime! VMdpa+; (vy) prejdite! VMdpb+;
(nejako) prejdúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

prejsť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

auto prešlo Boženu Macháčkovú ≈ auto přejelo Boženu Macháčkovou
Prejde do izby a ≈ Přejde do pokoje a
prejdete 15 kilometrov a na ≈ ujedete 15 kilometrů a na
prešiel na Petra Komorovského ≈ přešel na Petra Komorovského
prešiel riaditeľ Holmánek na ≈ přešel ředitel Holmánek na
prešli na Hadži Mehmedovu ≈ přešli na Hadži Mehmedovu
prešli Váh a plukovník ≈ přešli Váh a plukovník
Ťarchavú Evu prešiel smiech ≈ Těhotnou Evu přešel smích
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a pomaly prešiel do ≈ and walked slowly into
a pomaly prešla do ≈ and walked slowly into
a prejsť na 300 mg ≈ and switch to 300 mg
či som prešiel, alebo ≈ whether I've passed or
Harry a Ron prešli ≈ Harry and Ron walked
Milo prikývol a prešiel ≈ Milo nodded and ran
obočie a prešiel do ≈ brow and strolled into
Ti vstal a prešiel ≈ Dee rose and crossed
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor