Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prejsť -jde -jdú prejdi! -šiel prejdený dok.

1. chôdzou sa premiestniť: p. z chodby do izby; žena p-la na dvor

2. dostať sa, preniknúť cez niečo: p. cez dvere, dverami; p. cez hranice; auto p-lo cez most

3. ísť okolo a nezastaviť sa, minúť, obísť: p. okolo niekoho bez pozdravu; popri nás p-l vlak

4. pochodiť, prechodiť (isté územie): p-l už kus sveta; horu som p-l krížom-krážom

5. uraziť istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. pár krokov, p. pešo, bicyklom 10 km

6. po opustení niekoho, niečoho sa pridať k niekomu, niečomu inému: vojaci p-li k partizánom; p. v práci na iný úsek

7. jazdou cez niekoho, cez niečo zraniť, usmrtiť: auto p-lo sliepku; p-l ho vlak

8. vykonať pohyb po niečom: p. si rukami po vlasoch; p. zrakom po niečom pozrieť si

9. zbežne, v rýchlosti pozrieť, prečítať: p. hlavné body správy; p-l stránku novín

10. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k druhej: p. do útoku; p. do dôchodku; p. od slov k činom

11. preniknúť (význ. 2), zasiahnuť: p-la ho hrôza; p-l ma mráz

12. prestať postihovať, stratiť sa, zmiznúť: chrípka ho už p-la; otca p-e hnev; p-la mu chuť i pren. stratil záujem; však vás p-e smiech

13. zmeniť miesto, priestor: kniha p-la mnohými rukami

14. dostať sa, preniknúť cez niečo (napriek prekážkam): zvuk p-l cez stenu; p. cez obranu súpera

15. rozšíriť sa, preniknúť niečím: tlačou p-la správa, že ...; obecenstvom p-la vlna sklamania

16. zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: hádky p-li do bitky; láska p-la na nenávisť

17. dostať sa do vlastníctva iného, zmeniť vlastníka: pôda p-la do rúk roľníkov; dom p-l na syna

18. začať sa týkať niečoho iného: rozhovor p-l na rodinné veci

19. podstúpiť, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; p-la veľkým utrpením

20. skončiť sa, pominúť sa, prestať: dážď už p-l

21. prebehnúť (význ. 4), uplynúť: cesta p-la príjemne; večer rýchlo p-l

22. byť schválený, prijatý, obstáť: návrh zákona v parlamente nep-l; žiadosť u riaditeľa p-la

23. absolvovať (skúšku, ročník): 5 žiakov na skúške nep-lo

24. nechať bez povšimnutia: urážku p-l mlčaním

● všetko mu p-e môže všetko urobiť beztrestne;

nedok. prechádzať -a, prechodiť²

// prejsť sa vykonať prechádzku, poprechádzať sa, poprechodiť sa: p. sa po parku, parkom, na vzduchu, po meste;

nedok. prechádzať sa, prechodiť sa

prejsť prejde prejdú prejdi! prešiel prešla prejdúc prejdený prejdenie dok.

prejsť sa prejde sa prejdú sa prejdi sa! prešiel sa prešla sa prejdúc sa prejdenie sa dok.

prechádzať, -a, -ajú i prechodiť, -í, -ia nedok.

1. ísť, chodiť po nejakom priestore, ísť niekam, po povrchu niečoho, niečím ap.: Sestry prechádzajú ticho po dlhých koridoroch. (Kuk.) Dievčatko prechádzalo cez most. (Janč.) Neďaleko od nich prechádzal chlap s volmi. (Jégé) Často prechádzal trhoviskom mesta. (Ondr.) Prechádzal na druhú stranu ulice. (Urb.) Počuť autokolónu prechodiť. (Stod.) Ľudia prechádzajú bránou. (Jil.) Prechodiac vrátkami, akosi sa zaradoval. (Urb.)

● mráz mu (jej) prechádza (prechodí) po chrbte trasie sa a) od zimy, b) od strachu;

2. (čím, cez čo) prenikať, prestupovať, šíriť sa niečím: Ak svetlo prechádza hranolom, láme sa. — Zima prechádzala mi cez rukavičky. (Jes.) Toto slovo jej ťažko prechádza perami. (Štítn.)

3. viesť, tiahnuť sa niečím: Od mosta, kadiaľ prechodí jeden z početných leningradských kanálov, otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.); mat. čiara prechádza bodom;

4. (čím po čom, čím, čo čím) pohybovať niečím po niečom: Prechádzala mu rukou po tvári. (Jaš.) Prsty prechodia fujarou. (Žáry); pren. Zrakom prechádzam nástupište (Al.) prezerám ho.

5. ísť popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho: Keď sme prechodili popri psovi, začal vrčať. (Kuk.) Popri nich prechádzali na vyparádených koňoch vycifrovaní páni. (Jégé) Keď prechodil okolo výtokového otvoru, trochu sa obzrel. (Hor.)

6. (do čoho, kniž. i v čo) meniť sa, premieňať sa na niečo iné: Bok prechádzal voľne v mohutný vrch. (Kuk.) Slnečný júl prechádza do horúceho augusta. (Vám.) Recitovanie prechádzalo do deklamácie. (Vaj.) (More) stalo sa šedivastým, prechodilo do hlinasta. (Jes.)

7. po opustení niekoho (niečoho) pridávať sa, pripájať sa k niekomu (k niečomu) inému; prebiehať: Začali prechádzať „k susedom“, ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. (Urb.)

8. (koho) zasahovať, prenikať (o stavoch, citoch ap.): Mráz nás predchádzal. (Bedn.) Cíti sa chorá, prechádza ju zima. (Jégé) Pánov prechodí úžas. (Gráf)

9. (koho, komu) postupne opúšťať niekoho, strácať sa, miznúť (o stavoch, citoch ap.): Kašeľ im veru neprechádza. (Šolt.) Prechádzala ho trpezlivosť. (Mor.) Janovi začal hnev prechodiť. (Kuk.) Driemoty mi prechádzajú. (Kuk.) Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) prestávala vidieť.

10. (o čase) plynúť: Prechádza minút veľa. (Jes.) Štvrtý (deň) už prechodí. (Fig.)

11. (z koho, z čoho na koho, na čo, ku komu, kam) (najmä o veciach, vlastnostiach) meniť držiteľa, vlastníka, majiteľa; dostávať sa od jedného držiteľa k druhému: Poplátené košele prechádzali k otcovi. (Jes.) Klavír prechodil z otca na syna. (Kuk.) Poháriky prechádzali z ruky do ruky. (Kal.) Hriech prechádza z rodičov na dietky. (Vaj.)

12. (čím) podstupovať niečo; podrobovať sa niečomu: Prechádzať takouto školou je povinnosťou spisovateľa. (Fel.) Mestečko prechádza zmenami. (Zgur.)

13. byť spôsobilý postúpiť do vyššej triedy (v škole): 20 % žiakov prechádza s vyznamenaním;

dok. prejsť

prechádzať sa, -a, -ajú i prechodiť sa, -í, -ia nedok. voľne chodiť sem a tam, obyč. pre osvieženie: p. sa po parku, po záhrade, po dvore; Dcéry sa len prechodili a nič nerobili. (Dobš.);

dok. prejsť sa;

opak. zried. prechádzavať sa, -a, -ajú

prejsť, prejde, prejdú, prešiel, rozk. prejdi dok.

1. dostať sa pešo z miesta na miesto, vykonať pešo cestu niekade, po niečom: Prešla z jedného kúta do druhého. (Kuk.) Muž prešiel k pultu. (Min.) Prešiel po lúke až ku kraju. (Plav.) Nervózne prešiel po izbe. (Urb.) I po batoh mu prešla (Jégé) zašla.

● prejdi, prejdite zdvorilostná fráza nabádajúca niekoho, aby vošiel dnu; mráz mu (jej) prešiel po chrbte otriasol (-sla) sa a) od zimy; b) od ľaku, od strachu;

2. (čím, cez čo, kam) dostať sa, preniknúť cez niečo: Cez doskový plot ľahko prešli vylomenou dierou. (Gab.) Prejsť teraz cez hranice je trochu riskantnejšie. (Tat.); pren. Lakomstvo mu prešlo do krvi. (Skal.)

● p. niekomu cez rozum oklamať, napáliť niekoho; p. niekomu cez ruky byť (prechodne) v rukách niekoho; prešlo mu (jej) mysľou pomyslel(a) si;

3. (popri čom, popri kom, okolo čoho, okolo koho; čo, koho) pri chôdzi obísť, nezastaviť sa, minúť: Sivák prešiel popri stole. (Min.) Prejdúc popri Genuškovi, šuchla sa o jeho plece. (Jégé) Okolo nás prešiel básnik. (Lajč.) Už prešiel i lavičku a ponáhľa sa bráničkou cez dvor. (Ráz.-Mart.)

● p. popri niečom, nad niečím mlčaním nič o istej veci nepovedať, nezmieniť sa;

4. (čím po čom, čím čo, čím cez čo) vykonať pohyb niečím po niečom: Prešla si dlaňou po čele. (Červ.) Prešla rukou to miesto, na ktoré ju bozkal. (Vaj.) Prešla klaviatúru obidvoma rukami. (Jes.) Prešiel rukou cez šedivé vlasy. (Kuk.); pren. Machaj prešiel očami po baraku (Min.) popozeral sa. Záľubne prešla po otcovej vysokej postave (Fig.) popozerala si ho

5. (čo, čo zrakom, očami) prečítať, obyč. v rýchlosti, prebehnúť zrakom: Vyňal rozčítaný román a prešiel niekoľko strán. (Vaj.)

6. (čo) pochodiť, prechodiť isté územie jedným smerom al. i rozličnými smermi: Prešli za prácou Kanadu, Ameriku. (Tomašč.) Dnes už prešiel (mladík) osem dedín. (Min.) Za čriedami kráv prešiel kusy sveta. (Jil.) Prešiel som celé Rusko. (Jes.)

7. (čo) uraziť chôdzou istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: p. 5 km; Ani nezbadala, že prešla dedinu. (Tim.)

8. po opustení niekoho (niečoho) pridať sa, pripojiť sa k niekomu (k niečomu) inému: Rozpovedal im príbeh maďarského vojaka, ktorý prešiel k nám, slovenským partizánom. (Štítn.) Prešli do roboty k Singerovi. (Taj.) Pýtajú sa ma, či by nemohli prejsť na môj úsek. (Bedn.)

9. postúpiť, pokročiť od jednej činnosti k inej, začať niečo nového: p. od slov k skutkom; p. do útoku; Začal študovať teológiu a prešiel na práva. (Vaj.) Prešiel do pasivity (Letz) stal sa pasívnym.

10. (koho, čo) prevaliť sa, prekotúľať sa po niekom, po niečom kolesami vozidla; pri chôdzi pošliapať nohami: vlak ho prešiel; húsa prešli kone; Traktor ho prešiel a rozdrvil. (Jil.) Prešli sme ho (starčeka) autom. (Hor.)

11. (koho) zasiahnuť, preniknúť (o stavoch, citoch ap.): Hrôza ma prešla. (Jégé) Prejde ho studený vietor do špiku. (Kuk.) Julku prešiel mráz. (Kuk.)

12. (koho, komu) opustiť niekoho, stratiť sa, zmiznúť (o stavoch, citoch ap.): Strach ju už prešiel. (Tomašč.) Kordoša prešla ospalosť. (Min.) Včerajšia nervozita ho už prešla. (Mor.) Už ma prešla myšlienka na zajačka. (Taj.) Prešli jej všetky driemoty. (Tim.) Do tých čias ti budem vyprávať, kým ti choroba neprejde. (Janč.)

● prešla mu chuť stratil chuť na niečo;

pren. stratil záujem, odvahu ap.;

13. (čím) preniknúť, rozšíriť sa niečím: tlačou prešla zpráva; Obecenstvom prešla vlna nadchnutia. (Jes.)

14. (do čoho, kniž. i v čo) zmeniť sa, premeniť sa na niečo iné: Škriepky prešli i do bitky. (Vaj.) Kabát prešiel po rokoch z čiernej farby do zelenej. (Taj.) Čerň borového pásma nestihla prejsť v popolavozelenú farbu borových uhlíc. (Vaj.)

15. (na koho, zried. i do čoho) (o veciach, vlastnostiach) zmeniť držiteľa, vlastníka, majiteľa, prísť do vlastníctva iného: (Domy) iste vydržia storočia a prejdú na potomstvo. (Kuk.) Naň prešiel i dom strýcov. (Kuk.) Moje topánky prešli do majetku Haška. (Jes.) Tá vaša láska k nám, tá prejde na synov. (Jes.)

16. (na koho, na čo) v reči zmeniť tému, predmet rozhovoru, úvah ap.: Hovor prešiel na Kašku a na jeho ľúbostný pomer. (Jes.) Teraz prejdem na udalosti, ktoré vplývali na môj život. (Jégé)

17. (čím) podstúpiť niečo, prekonať, prestáť niečo; podrobiť sa niečomu: p. tvrdým výcvikom; Štáb musí prejsť všetkými ťažkosťami, ak má byť dobrým štábom. (Min.) Takou premenou prešiel i Adam Hlavaj. (Urb.) Jeho bledá tvár prezrádzala, že prešiel nedávno nejakým utrpením. (Tomašč.)

18. skončiť sa, pominúť: Sadni si, kým prejde dážď. (Jes.) Búrka prejde. (Stod.)

19. (o čase) uplynúť: Prešli ťažké časy povstania. (Bedn.) Prvý deň prešiel bez nehody. (Al.) Poludnie už dávno prešlo. (kal.) Prešlo mu tridsať rokov. (Taj.)

20. byť schválený, prijatý, obstáť: Uznesenie jednohlasne prejde. (Jes.) Úvodník prešiel (Urb.) redakcia ho prijala. Náčelník sľúbil, že sa pričiní, aby žiadosť prešla. (Fr. Kráľ)

21. pochodiť, obísť (dobre al. zle): A ty hľaďže utekať, aby ťa nedohonili, lebo zle prejdeš (Dobš.) zle pochodíš.

22. postúpiť do vyššej triedy (v škole): 15 % žiakov prešlo s vyznamenaním;

nedok. prechádzať i prechodiť²

prejsť sa, prejde, prejdú, prešiel sa, rozk. prejdi sa dok. vykonať prechádzku, poprechádzať sa: p. sa po parku, po lese, po meste; Rada by sa prešla na kúsku popri Hrone. (Zúb.);

nedok. prechádzať sa i prechodiť sa

prejsť, preísť, čes záhor prejít [pre-, pro-] dk
1. cez čo, po čom, kam vykonať cestu z miesta na miesto, niekadiaľ, po niečom, cez niečo, niekam: abychom na ceste do nebes bezpečne wssudy mohli progjti (BK 1612); Mikolass Ochmelka yducze po sweg pracy, cez gegich djedinu presol (LUBINA 1690); odtud do hory se nawratiwsse do Polskeg pressly (ORAVA 1735); tak sme pressly k studničke (BREZOVÁ p. B. 1768); (Boh) wody mora Čerweneho tak rozdelil, že suchima nohamy mohol lid yzraelsky pregiti (SlK 1766-80); pán z towarissem swym do druhég swetnicze pressél (PeP 1770); včil, čo dáwam, prijmi vďačňe a prejďi k mopftimu (BR 1785) postúp, choď;
x. pren nebo sme pressli po úzkem mostku zákona (PP 1734)
F. ga chwala Panu Bohu sem malicko lepse, nebo us stwrti den gako mi zimnica nebola, kreme ma tak malo presla zima po tele (RADVAŇ n. H. 1714) striaslo ma od zimy; (bezbožníci) gesly neuposléchnú, prégdú prez meč a stráweny budú (KB 1757) popravený
2. čo, cez čo, za čo dostať sa z miesta na miesto cez niečo, cez nej. prekážku, dostať sa na druhú stranu; preniknúť cez niečo: musiss pregiti pres dve vody, potom na tu czestu pridess (s. l. 1568); Nicolai Zay pregda czez wrch Kossczalowcze (TRENČÍN 1583); do Ffrisstaka welike wody a blata ysu, takze prez luky ani za mesicz preiczi nebudu moczi (BÍŇOVCE 1607); ony pak cžes plot pressly (N. PRAVNO 1631); gestli mi kdi dobitek pregssiel cez wodu do Czermneho (TRENČÍN 1640); nikeho nikdi Hossčinczy tam neturbuwaly, kreme gak mu statek preyssel za wrchnyu czeztu (KLIEŠTINA 1718); angustias loci et alia impedimenta eluctari: prez úzké ulice a ginsse prekážki pregjti (KS 1763); strogte se k cesťe, pregdem Dunag dnes (MKH 1799);
x. pren supervadere omnes asperitates: pregjti po wsseckych probách (KS 1763) prekonať; (mládenec) prez mnohé príhodi ssťestliwe pregssel (BR 1785) šťastne prekonal
F. prawy Kristus, že snadneg gest welblúdu skrze djrku gihli pregiti, nežli bohatemu wgiti do kralowstwy nebeskeho (PP 1734); aby wám dal Pan mássa ne na geden deň, ale až na mesyc, dokud nepregde pres djrki nosa wassého a neobráti sa na osskliwost (KB 1757) až vám pôjde krkom; kdyz se ty predložiss za pokrm hryssnikum, nagiste prez mnohe smradlawé a zhnite usta pregdess (SJ 18. st) staneš sa terčom ohovárania
3. odkiaľ kam, s inf po opustení niekoho, niečoho (miesta) odísť niekam inam; pod koho odísť k niekomu inému, pod právomoc niekoho iného: swedek pred čtyryciatmi rokmy z Welkeho Csepcsina do Mossowyecz biwaty pressiel (V. ČEPČÍN 1721) presťahoval sa; wyely swedek, že wčylegssy Hagarouczy Jano a Gyuro p. Maytheny Mihalyowy podany nedawno z druheho gruntu na tento wčylegssy pregssly (V. LEHOTA 1732); nam z Ružombergu do Swateho Mikulassa pregst dopustili (LIPTOV 1757); z Pawloweg Wsy, nemagicze tam žywnosty, do Szmrcsan gsem pressel (LIPTOV 1766); nam neny slobodne pod druhych panou preist, nebo sme yrecžity poddany (DUBOVÁ 1770); od Jeho Jasnosti cisarskeg ta sloboda vyšla, že sedlak z mesta na mesto pod druheho pana može prejst (PODHORANY 1786 LP)
4. preniknúť cez niečo, vniknúť do niečoho; (o tekutine) presiaknuť: naleg na to horuceg poliewky kuraceg 1 žeitlik, wytiskny prez ssatku, až wssecka mocz pregde (RT 17. st); pred seba sy položil oblak, žeby nepressla modlitba (KB 1756); corpus irriguum mero: wjno presslo, prenjklo telo (KS 1763); po slowách téchto mrazem pregdutý z nóch padel (BR 1785); oleg se do železa aneb do skali wežere skoreg gako woda a tak neghustegssj lufti železa pregide (PR 18. st);
x. pren wssecko židstwj pohanstwím bilo prégdúté (BPr 1787) poznačené
F. abi pak pamatneyssj wecy Pjsma swateho do pameti preigjti mohli (BZ 1749)
5. vedľa/podľa čoho, pri čom, popred čo pre čím, okolo čoho, čo pri chôdzi obísť, nezastaviť sa, minúť niečo: on toliko prejssiel pri branie konya napogit (KRUPINA 1731); na druhi dyen podla domu prenducze, pusty ho widgyel (ČACHTICE 1749); Samelege Jano lukamy okolo žit pressiel (RAKŠA 1756); transire domum: pregjti wedla nečjho domu (KS 1763); zasek popred kone pregduc s praznim wrecom; (Šandorka) pred konmi prazne wrece nesuc, pregssla (BENICE (Ma) 1773);
x. pren kdiz w Pjsmách sw. se pritrefugu negaké weci tmawsse, které nemožess wyrozumeti, meg gych w udctiwosti (a) posproste prendi (BlR 18. st) nevšimni si ich
L. lustrare exercitum: pregjti wogánsky húff (KS 1763) o kontrole vojska spojenej s prehliadkou; p. mýto, tridsiatok obísť miesto, kde sa vyberá poplatok za prevážaný tovar, nezaplatiť: pakliby kteri kupecz mito dobrowolne aneb ukradome obessgel aneb pressgel mimo neho, takowemu wsseligaka parteka ma se confisskowati (RADVAŇ 1702); triczatek preszli a nikdje takowy nezaplatili (OKOLIČNÉ 1761)
F. abych gynych kacyruw z mlčeňym pressel, to pisse s. Jeronymus (PP 1734) nezmienil sa o nich
6. čo pochodiť, prechodiť isté územie: z lasky ku Kristu Panu prošel zem Judsku (Le 1730); (Ježiš) preyssel wssecko pokoleny Yzraelske a wssem zwestowal kralostwi nebeske (MS 1758); když sem temer po wssetkich deset kruhuw, na ktere nasa kragjna rozdelena gest, pregissel (PeV 1789)
7. čo chôdzou uraziť istú vzdialenosť, vykonať istý kus cesty: swedek pisse o nekterem muži w Belgyi, že ten sam staručky s kuskem chleba a sira dwacet mil wlaskich pessy preissel (MS 1758); (putujúci) vstúpil do celího juž Níla, odtúď pak štiri míle prejdúc, bili v Cahiri (BR 1785);
x. pren iter durum permensus: ťažsskú cestu pressel (KS 1763) prekonal
8. čo (dôkladne) prezrieť, prečítať niečo: a pregdime my knihy Mogžissowe a wssetko Pismo swaté, wssudy nalezneme, že Buh hrichy trestal (KT 1753)
9. k čomu (v reči) pristúpiť k ďalšej téme, pokročiť: pregdme guss k druheg strance kazani a predsewzeti meho (MK 18. st)
10. cez koho prevaliť sa cez niekoho: wssecky zátoki a wlni pressl prez mňa (KB 1756)
11. skončiť sa, pominúť, zaniknúť: gestli ale tichi dessť pregide (PR 18. st); rodičowe dietky wasse nemate z hnewu prudkeho karhat, ale kdiž hnew pregde (MiK 18. st); prende plač, nástane radost (BlR 18. st); hodnosti, radosti, chlipnosti a marnosti gako sen preissli; tak preide ffalessny swet (MK 18. st)
12. (o čase, termíne) uplynúť: a gych prinutily, abi zaplatily, ponevacž giž y termin tomu prešiel (SKLABIŇA 1592 E); Ondris Mesiare prinutili, abi oba tomu chudemu cžloweku dosti včinili, ponewadž giss cžas vloženy a termin pressiel (D. STRHÁRE 1615); když už stromky geden rok preidu, mosa sa zwrchu očistiti (SN 1772) keď sú už jednoročné; když pak geden mesyc pressel (PUKANEC 1787); nech preide stotisic rokuw (MK 18. st)
13. (čo komu) dobre sa skončiť, nemať nepriaznivé následky pre niekoho: hoc factum impune non feres: ten skutek bez pokuty nepregde; non tibi abibit sic: to ti tak nepregde (WU 1750); nedeyte bohowe, aby to, což spachali, aby gjm presslo bez hodne pomsti (HI 18. st)
14. (o prečine) nebyť potrestaný: a on jako zli, zradcze falessni nechtiel k tomu przizwoliti, bogicze se, zebi geho zrada a faless neprzessla (SKALICA 1432 SČL)
15. na koho zmeniť držiteľa, vlastníka: pren kriz z pokuti lotruw pressel na hlawy a cžela cisaruw (WS 18. st)
16. do čoho dostať sa z jedného stavu do iného, zmeniť sa: cti a sweť z wečnu pamatku tu kazen, to duchowne napomenuti, tu spowed, skrze ktere preissel sy ze stawu hrichu do stawu sprawedlnosti (MS 1758)
17. do čoho, pod čo postúpiť do inej skupiny (vekovej, stavovskej ap.): 3. syn Georgius Fabry, žak w Jegru, do 18. roku presol; Joannes Janos, Susanna, žena geho, pregssly pod druhy numer sú zapísané pod iným číslom; Joannes Kozlowsky pressel do 2. rubriky (PREŠOV 1784; 1786; 1788); gestli na některého neybližssjho dědicě meske aneb dědinské hospodarstwj prepadne, takowý do měsstanuw a sedlákuw rubryky pregde (SO 1785)
18. práv (o právnom akte) uskutočniť sa: pakli vmrze geden prwé, než prawo przeygde, temv gde o hrdlo (ŽK 1473); musy prwsse prawo take sedeti yak prw presslo (H. ŠTUBŇA 1569 KL) ako bolo ustanovené; p. sa dk po čom vykonať prechádzku, poprechádzať sa niekde: swedkowa wydela stareho Junaska, ket sa po dome pressiel (SUČANY 1757); dokáď sa ňenapigeme i ňapregďeme sa po záhraďe, ňič ňepowgem (DS 1795)