Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prejaviť dok. dať najavo, ukázať, preukázať: p. svoj názor; p. lásku, smútok, p. sústrasť;

nedok. prejavovať

p. záujem zaujímať sa

// prejaviť sa

1. vyjsť najavo, ukázať sa: jeho povaha sa p-la

2. zaujať postoj, vysloviť sa, vyjadriť sa;

nedok. prejavovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prejavovať ‑uje ‑ujú nedok.; prejavovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa


javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


javiť ukazovať na prítomnosť niečoho • dávať najavomať: javiť, dávať najavo nespokojnosť; mať sklon k pesimizmuprejavovaťprezrádzať: už neprejavuje známky života; jeho oči prezrádzajú živý záujem


odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstvaodzrkadľovať sazrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnevprejavovať sazračiť sajaviť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosťukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrodekniž. reflektovať sa


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


prejavovať sa p. javiť sa 1


správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušnemenej vhodné chovať sakniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestnevystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muždržať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako trebazaobchodiťzaobchádzaťzachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovaťprejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prejaviť, -í, -ia dok. (čo) dať najavo, preukázať: p. záujem o niečo; p. schopnosti, nadanie; p. nespokojnosť, žiaľ, lásku, ochotu; p. úctu k niekomu; p. niekomu sústrasť;

nedok. prejavovať, -uje, -ujú

|| prejaviť sa

1. vyjsť najavo, ukázať sa: Všetci majú rovnakú úctu k divadlu, ktorá sa prejaví v ich oblečení. (Pláv.)

2. vyjadriť sa, vysloviť sa: Kadanec, málovravný a diskrétny ako vždy, sa neprejavil. (Tat.);

nedok. prejavovať sa

Morfologický analyzátor

prejavovať nedokonavé sloveso
(ja) prejavujem VKesa+; (ty) prejavuješ VKesb+; (on, ona, ono) prejavuje VKesc+; (my) prejavujeme VKepa+; (vy) prejavujete VKepb+; (oni, ony) prejavujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) prejavoval VLesam+; (ona) prejavovala VLesaf+; (ono) prejavovalo VLesan+; (oni, ony) prejavovali VLepah+;
(ty) prejavuj! VMesb+; (my) prejavujme! VMepa+; (vy) prejavujte! VMepb+;
(nejako) prejavujúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

prejavovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor